Rádioamatérska prevádzka pre triedu Extra

 

Odpovede na skúšobné otázky

 

1. Slovenská a medzinárodná hláskovacia tabuľka

            slovenská         medzinárodná

A          Adam                 Alpha

B          Božena               Bravo

C          Cyril                  Charlie

D          David                 Delta

E          Emil                   Echo

F          František            Foxtrot

G          Gustav               Golf

H          Helena               Hotel

I           Ivan                  India

J           Jozef                 Juliett

K          Karol                  Kilo

L           Ludvík                Lima

M          Mária                 Mike

N          Norbert              November

O          Otakar               Oscar

P          Peter                 Papa

Q          Quido                 Quebec

R          Rudolf                Romeo

S          Svätopluk           Sierra

T          Tomáš               Tango

U          Urban                Uniform

V          Václav               Victor

W         dvojvé               Whisky

X          Xaver                X-ray

Y          Ypsilon               Yankee

Z          Zuzana              Zulu

 

2. Q-kódy a ich význam

Zoznam požadovaných Q-kódov pre triedu Extra

 

3. Skratky používané v amatérskej službe a ich význam

Zoznam požadovaných skratiek pre triedu Extra

 

4. Medzinárodné volacie znaky (prefixy)

Zoznam požadovaných medzinárodných volacích znakov pre triedu Extra

 

5. Volacie značky, identifikácia amatérskych staníc, používanie a tvorba volacích znakov

Každá stanica, ktorá má povolenie na vysielanie, má pridelenú volaciu značku. Na Slovensku ju vydáva Telekomunikačný úrad SR. Z volacej značky sa dá jednoznačne určiť štát (zem DXCC), z ktorej rádioamatér vysiela.

Každá volacia značka sa skladá z prefixu, a sufixu. V skladbe volacej značky je prefix na prvom mieste a každému štátu ho prideľuje ITU (Mezinárodná telekomunikačná únia). Prefix môže pozostávať:

-    z jedného písmena a jedného čísla (napr. G3, I1, W7 a pod.)

-    z dvoch písmen a jedného čísla (napr. OM3, SP7 a pod.)

-    z jedného písmena a dvoch čísel (napr. S51, T77 a pod.)

-    z jedného čísla, jedného písmena a jedného čísla (napr. 9A1, 3V8 a pod.)

Posledné číslo v prefixe určuje v mnohých prípadoch územné rozdelenie štátu, nie je to však pravidlom. Ako príklad môže poslúžiť rozdelenie prefixov OM.

Sufix je posledná časť značky. Pozostáva z jedného až troch písmen, ktoré nemajú žiadny konkrétny význam. Môžu to byť iniciály držiteľa značky alebo jednoducho abecedné poradie vydávaných značiek (AA, AB, AAA, AAB a pod.)

Môžu však vzniknúť aj iné kombinácie volacích značiek. Obvykle sú vydávané pre rôzne príležitosti, ale vždy musia byť v súlade s prídelom medzinárodných sérií volacích značiek ITU. Príkladom môžu byť prefixy OE2008 alebo HB2008 vydané pri príležitosti majstrovstiev Európy vo futbale, alebo pri iných príležitostiach vydané prefixy OM50, OL2009, DH150 a pod.

Rozdelenie prefixov OM1 - OM0:

OM1 - Bratislavský kraj

OM2 - Trnavský kraj

OM3 - držitelia bývalého prefixu OK3 pred 1.1.1993

OM4 - Trenčiansky kraj

OM5 - Nitriansky kraj

OM6 - Žilinský kraj

OM7 - Banskobystrický kraj

OM8 - Košický kraj

OM9 – príležitostné stanice (dvojpísmenový sufix), cudzinci (trojpísmenový sufix)

OM0 - Prešovský kraj

 

Rozdelenie podľa sufixu:

jednopísmenový - pre významné svetové preteky (kontesty)

dvojpísmenový - pre operátorov triedy E podľa krajov, okrem prefixov OM3 a OM9

trojpísmenový - AAA-JZZ pre operátorov triedy N podľa krajov, okrem prefixov OM3 a OM9

OM3K.. a OM3R.. - s trojpísmenovým sufixom sú klubové stanice

 

Neobsluhované stanice:

OM0M.. - majáky

OM0N.. - nódy

OM0O.. - prevádzače

OM0P.. - BBS paketovej siete

OM0S.. - BBS pre AMTOR, PACTOR, CLOVER

 

Používanie lomiek vo volacej značke

Volacia značka /p – stanica pracuje z iného stanoviska (QTH) ako má napísané v povolení (Portable)

Volacia značka /m – stanica vysiela z mobilného prostriedku, pohybuje sa (Mobile)

Volacia značka /mm – stanica je umiestnená na lodi (Maritime Mobile)

Volacia značka /am - stanica je umiestnená na palube lietadla. (Aero Mobile)

 

Používanie volacích značiek z iných štátov

Rádioamatér môže vysielať z územia cudzieho štátu bez predchádzajúceho povolenia len v súlade s podmienkami CEPT (odporúčania ECC (05)06 a T/R61-01, podrobnejšie v časti o Predpisoch). Volacia značka musí mať tvar: prefix navštívenej krajiny / vlastná značka (napr. OK/OM1XXX, SV8/OM1XXX a pod).

 

6. Frekvenčná tabuľka IARU, jej rozdelenie; správne naladenie na CW a SSB

Frekvenčná tabuľka je dohoda (u nás potvrdená povoľovacími podmienkami), ktorá na jednotlivých rádioamatérskych pásmach priraďuje amatérskym prevádzkam úseky pásiem. Tieto úseky sú určené hraničnými frekvenciami. Frekvenčná tabuľka je rozdelená na úseky s max. šírkou pásma 200 Hz (CW), s max. šírkou pásma 500 Hz (DigiN), s max. šírkou pásma 2700 Hz (DigiW) a s max. šírkou pásma na KV 2700 Hz (FONE). Na 29 MHz je úsek s max. šírkou pásma 6000 Hz (FONE) a na VKV s max. šírkou pásma 12 kHz (FONE) a 20 kHz (All mode).

Základný princíp frekvenčnej tabuľky je, že žiadna časť vysielaného signálu nesmie prekročiť hranice amatérskeho pásma, prípadne hranicu medzi jednotlivými druhmi prevádzky.

Jednotlivé prevádzky zaberajú určitú šírku pásma a každá prevádzka má inú nominálnu frekvenciu, ktorá je zobrazená na displeji transceivra. Aby sme si boli istí, na akú frekvenciu sa musíme naladiť, aby sme nevybočili z hraníc amatérskych pásiem, vysvetlíme si základné pravidlá pre každú prevádzku.

CW

CW alebo morzeovka je kód na vysielanie textu. Termín CW pochádza zo slov Continuous Wave = nepretržitá vlna, alebo skôr nosná vlna prerušovaná v rytme morzeovky.

Šírka pásma správne nastaveného CW vysielača (na –6 dB) sa rovná 4-násobku vysielanej rýchlosti vo WPM (Words Per Minute – slov za min.). Príklad: CW s rýchlosťou 25 WPM (125 zn./min.) zaberie šírku pásma 100 Hz (na –6 dB).

Nominálna frekvencia transceivra pri vysielaní CW je správne zobrazovaná na displeji transceivra vtedy, keď je výška zázneja prijímaného signálu rovnaká ako výška tónu priposluchu pri vysielaní. Keďže CW signál má pri rýchlosti 125 zn./min. šírku pásma 100 Hz, tak sa transceivrom môžeme naladiť najbližšie 50 Hz k hranici pásma. Čiže v pásme 3,5 MHz sa na CW môžeme naladiť najnižšie na 3500,050 kHz a najvyššie na 3799,950 kHz.

SSB

SSB je fonická prevádzka s potlačenou nosnou vlnou a jedným postranným pásmom. Fonicky sa na KV vysiela prakticky len SSB. Maximálna povolená šírka pásma na –6 dB je 2700 Hz a poznáme SSB signál s horným postranným pásmom (USB) a SSB s dolným postranným pásmom (LSB). Bolo dohodnuté, že na pásmach do 10 MHz, čiže na 160, 80 a 40m, sa používa dolné postranné pásmo (LSB). Na pásmach vyšších ako 10 MHz sa používa horné postranné pásmo (USB). Nominálna frekvencia, zobrazovaná na displeji transceivra, je frekvencia potlačenej nosnej vlny. A tu vznikajú problémy s pochopením, ako blízko k hranici pásma sa môžeme naladiť.

Na pásmach nad 10 MHz používame USB a hornú hranicu naladenia určíme po malej úvahe. Maximálna šírka pásma SSB signálu je 2700 Hz, čo znamená, že modulačná frekvencia je od 300 do 3000 Hz. Potlačená nosná sa nachádza v nule, t.j. 3000 Hz pod hornou hranicou SSB signálu. Transceiver pri SSB zobrazuje na displeji frekvenciu potlačenej nosnej. Preto, aby sme nevysielali nad hranicou 20m pásma (14350 kHz), musíme mať na displeji maximálne 14347,00 kHz. Súčasné transceivre však používajú užšie šírky vysielaného pásma (najčastejšie 2400 Hz filter), takže sa môžeme ladiť až po 14347,30 kHz. Na spodnú hranicu SSB pásma, t.j. 14101,00 kHz, sa môžeme naladiť presne, lebo vysielaný signál sa pri USB nachádza nad nosnou.

Na pásmach pod 10 MHz, kde sa používa LSB, je situácia opačná. Na hornú hranicu SSB pásma sa môžeme naladiť presne, ale problémy sú so spodnou hranicou naladenia. Na pásme 80m je spodná hranica SSB pásma 3600,00 kHz, ale najnižšie sa môžeme naladiť na 3603,00 kHz, alebo s 2400 Hz filtrom na 3602,70 kHz.

Čiže stručne: na USB sa musíme ladiť maximálne 2700 Hz pod hornú hranicu SSB pásma a na LSB sa musíme ladiť minimálne 2700 Hz nad spodnú hranicu SSB pásma.

Aktuálna frekvenčná tabuľka je na stránke www.hamradio.sk.

 

7. Digitálne druhy prevádzky RTTY, PSK, OLIVIA, SSTV, šírka pásma, používané frekvencie

Digitálna prevádzka slúži na prenos informácií medzi počítačmi prepojenými krátkovlnným (ale aj VKV) prostredím. Medzi najpoužívanejšie druhy digitálnej prevádzky patrí RTTY (Radio TeleType), rôzne modifikácie PSK (Phase Shift Keying), OLIVIA a SSTV (Slow Scan TeleVision). Zo starších druhov, ktoré sa stále ešte v obmedzenej miere používajú, je to najmä Packet Radio (PR). Digitálnych druhov prevádzky je však podstatne viac a nové neustále pribúdajú. Spoločné majú to, že všetky pracujú pomocou zvukovej karty počítačov. Programov na digi módy je veľké množstvo. Najznámejšie sú MMTTY, MMVARI a MixW.

Prevádzka prebieha na všetkých KV pásmach v segmentoch vyhradených pre DIGI prevádzku, ktoré sú z hľadiska šírky pásma rozdelené na 500 Hz a 2700 Hz. V rámci týchto segmentov sú jednotlivé digi módy ešte situované do zaužívaných častí. Takže napr. prevádzka PSK 31 prebieha v spodných častiach 500 Hz segmentov a horná časť je vyhradená pre RTTY. V segmentoch so šírkou pásma 2700 Hz sa prevádzkujú napr. módy SSTV a OLIVIA. Typické frekvencie pre PSK 31 (najpoužívanejší mód z radu PSK) sú: 1838, 3580, 7035, 10140, 14070, 18100, 21070, 24920 a 28120 kHz. Typické frekvencie pre SSTV sú: 3735, 14230, 21340 a 28680 kHz. Segmenty pre digitálnu prevádzku so šírkou pásma 500 Hz sú: 1838-1840 kHz, 3580-3600 kHz, 7040-7050, 10140-10150, 14070-14099, 18095-18109, 21070-21110, 24915-24929 a 28070-28150 kHz. Segmenty so šírkou pásma 2700 Hz sú: 1840-1842, 3600-3620, 7050-7060, 14101-14112, 18111-18120, 21110-21120, 24931-24940 a 28300-28320 kHz.

RTTY (rádioďalekopis – Radio TeleType) – je najstaršou a najrozšírenejšou digitálnou prevádzkou. Používajú sa v nej dva systémy kľúčovania (modulácie) vysielačov. Prvým je frekvenčné kľúčovanie (FSK – Frequency Shift Keying), ktoré je založené na prepínaní dvoch vysokofrekvenčných kmitočtov (jeden slúži na prenos ďalekopisného signálu - logickej 1 a druhý na prenos medzier medzi signálmi – logickej 0), vzdialených od seba 170 Hz. Druhý spôsob modulácie je AFSK (Audio Frequency Shift Keying). Znaky sú zvukovou kartou prevedené do tónovej podoby. Logické 1 a 0 sú prevádzané na dve rôzne frekvencie v nízkofrekvenčnom pásme medzi 1-2 kHz (2125 a 2295 Hz), ktorými je modulovaný vysielač väčšinou v prevádzke USB (u niektorých transceivrov, napr. FT-1000, v prevádzke packet).

V rádioamatérskej prevádzke sa používa modulačná rýchlosť (vyjadruje počet zmien modulácie za sekundu) 45,45 baudov. Režimy FSK a AFSK sú úplne zlučiteľné, rozdiel je len v technickom riešení modulácie vysielačov. V RTTY prevádzke neexistuje žiadny systém opravy chýb, preto je pre zaistenie bezchybnej prevádzky potrebné použiť väčší výkon ako u ostatných digimódov.

PSK (Phase Shift Keying) - v súčasnej dobe patrí medzi najpopulárnejšie digimódy (v pretekoch a pri DX expedíciách je však dominantým digitálnym módom stále ešte RTTY). Princípom PSK je kľúčovanie zmenou fáze, keď sa modulácia uskutočňuje fázovým posuvom dvoch alebo viacerých stavov voči nosnému signálu. Okrem základnej verzie PSK31, existujú aj ďalšie varianty PSK63, 125, 250.

Všetky tieto varianty používajú rovnaký protokol aj rovnaký druh modulácie. Protokol je založený na dvojstavovej modulácii 0 a 180 stupňov označovanej ako BPSK. Jednotlivé varianty sa líšia len rýchlosťou prenosu informácií a šírkou použitého pásma. Pritom platí, že čím väčšia je rýchlosť, tým je potrebná väčšia šírka pásma. Zvýšenou rýchlosťou sa nepriaznivo znižuje pomer signálu k šumu. Najvyššiu prenosovú rýchlosť dosahuje BPSK500. V praxi však prevládajú PSK31 a PSK63. Pri vyšších prenosových rýchlostiach výrazne klesá odolnosť voči rušeniu a tým aj schopnosť spracovať slabé signály. Pri prevádzke BPSK nie je potrebné, aby obe korešpondujúce stanice používali rovnaké postranné pásmo.

Prevádzka QPSK31, 63, 125, 250 je analogická s predchádzajúcou, líši sa len v tom, že používa štvorstavovú moduláciu (stavy 0, 90, 180 a 270 stupňov) a obe korešpondujúce stanice musia použiť rovnaké postranné pásmo. Spravidla sa používa USB. Pretože prenos informácií pri PSK31 je pomerne spoľahlivý, stačí na ich prenos aj menšia výkonová úroveň vysielača. V praxi neprekračuje 50 W.

OLIVIA - je digitálny mód, ktorý má pomerne veľkú citlivosť, a pretože využíva samoopravný kód FEC (Forward Error Correcting), dokáže dekódovať bez chýb aj signály na hranici počuteľnosti. Navyše, je odolný voči akémukoľvek rušeniu a môže sa preto pracovať s minimálnym výkonom. Problémom však je správne naladenie, ak je stanica na hranici počuteľnosti, pretože ju nerozlíšia ani optické indikátory alebo vodopády, ktoré použitý program obsahuje. OLIVIA štandardne používa šírku pásma 1000 Hz a rýchlosť prenosu je 2,5 znaku za sekundu. Vďaka vysokej odolnosti voči rušeniu je OLIVIA po RTTY a PSK tretím najpoužívanejším druhom digitálnej prevádzky.

SSTV (televízia s pomalým rozkladom - Slow Scan Television) – Tento druh prevádzky je zaradený medzi digitálne módy napriek tomu, že technicky ide o analógový prenos. Prevádzka prebieha na KV s využitím zvukovej karty počítača. SSTV využíva celú šírku pásma pre SSB (asi 2,6 kHz). Pre moduláciu sú využívané frekvencie od 1200 do 2300 Hz, pričom tónom 1200 Hz sú na konci každého riadku odosielané synchronizačné impulzy. Rovnako ako RTTY, ani SSTV, nepoužíva žiadny systém korekcie chýb, preto je prenos SSTV málo odolný voči všetkým druhom rušenia. Zlepšenie pomeru signálu k šumu v DX prevádzke, sa rovnako ako u SSB, dosahuje použitím plného povoleného výkonu.

 

8. Zásady spojenia s DX stanicou, prevádzka simplex a split, význam Q-kódov QSX a QZF

Skratka DX pôvodne označovala spojenie nad 3000 km. V dobách, keď sa používali malé výkony a len jednoduché antény, to malo svoje opodstatnenie. Ťažko však dnes považovať za DX spojenie s rádioamatérom z Moskvy, ktorých sú stovky, napriek tomu, že vzdialenosť z Bratislavy je viac než 3000 km. Správnejšia definícia teda je, že je to spojenie so vzácnou stanicou. Záujem o spojenie s takýmito stanicami býva obrovský, a aby sme umožnili DX stanici urobiť čo najviac spojení, musíme dodržiavať základné pravidlá:

·   Počúvať a ešte raz počúvať. Počúvaním zistíte volaciu značku DX stanice, spôsob akým pracuje (simplex, split), ak pracuje split, tak kde počúva a pod. Ak porušíte túto základnú podmienku a zavoláte hoci len omylom na frekvencii DX stanice, ak pracuje spit, stanete sa terčom kritiky a rôznych „krčmových“ pomenovaní.

·   Ak sa už rozhodnete volať DX stanicu, vyšlite alebo povedzte svoju značku len raz. Ak budete vysielať svoju značku dva razy, DX stanice počas vášho volania už odpovedá inej stanici, čo vy samozrejme nepočujete a začnete preto volať znovu. Šanca na spojenie sa tým stráca. Hovorí sa tomu „nevypadnúť z rytmu“.

·   Ak počujete že vám stanica odpovedá, odpovedajte rovnakým spôsobom. To znamená, ak vám dá DX stanica len report (RS, RST), odpovedajte tiež len reportom. Ak udáva report aj svoje meno (býva to len zriedka), môžete odpovedať podobne.

·   NIKDY si v spojení s DX stanicou nepýtajte QSL informáciu. DX stanica ju spravidla sama oznámi v určitých časových intervaloch. Ak nie, dá sa zistiť z rôznych zdrojov (DX cluster, DX bulletiny a pod).

·   Nie je etické voči iným staniciam žiadať DX stanicu o preladenie na iné pásmo.

Prevádzka SIMPLEX znamená, že DX stanica vysiela aj počúva na rovnakej frekvencii. V DX prevádzke sa používa zriedkavo, pretože spôsobuje vzájomné rušenie.

Prevádzka SPLIT (= rozložiť, rozdeliť) znamená, že DX stanica vysiela na jednej frekvencii a počúva na inej alebo v určitom frekvenčnom segmente, ktorý udáva.

Pri DX prevádzke je dôležité poznať nasledovné slová, skratky a Q-kody:

Pile-up (pajlap) – velké množstvo volajúcich staníc

Down (DWN) – dolu, napr. down 5 znamená volajte ma o 5 kHz nižšie

Up – hore, napr. up 5 znamená volajte ma o 5 kHz vyššie, up 5-10 znamená volajte ma od 5 do 10 kHz vyššie

Listen up - počúvam vyššie, bez udania frekvencie

Listen down – počúvam nižšie, bez udania frekvencie

QSX 5 up – používa sa pri CW prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz vyššie

QSX 5 dwn - používa sa pri CW prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz nižšie

QZF - volajte ma na mojej frekvencii

Dôležitým predpokladom úspešnosti pri nadväzovaní spojení s DX stanicami je taktika. Dočítate sa o tom v článku Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavcoch 8, 9 a 10.

 

9. DX expedície, DX okná, DX cluster

Veľká časť vzácnych zemí nie je osídlená rádioamatérmi, alebo tí, ktorí tam žijú sa nevenujú DX prevádzke. Takéto zeme sú cieľom DX expedícií, či už klasických (to znamená, že tam idú len kvôli vysielaniu), dovolenkových, alebo v rámci pracovných ciest. Na organizovanie a podporu DX expedícií vznikajú rôzne kluby a spoločenstvá. Medzi najznámejšie a najväčšie patrí NCDXF – Northern California DX Foundation, v ktorej sú sústredení záujemcovia o sponzorovanie DX expedícií z celého sveta. Klubov a nadácií s podobným zameraním však existuje vo svete niekoľko desiatok. Bez ich všestrannej pomoci a sponzorských aktivít firiem vyrábajúcich rádioamatérske zariadenia sa dnes nezaobíde takmer žiadna významnejšia DX expedícia. Len pre ilustráciu, náklady DX expedície na ostrov Ducie – VP6DX (11.-27.2.2008) dosiahli takmer 300 tisíc USD (bez zariadení a antén, ktoré boli zapožičané sponzormi). Na prenajatej lodi viezli asi 10 ton materiálu a 13 operátorov urobilo vyše 180 tisíc spojení.

Z uvedeného vidieť, že DX expedície sú krátkodobé aktivity a ich cieľom je urobiť čo najviac spojení a tým uspokojiť čo najväčší počet záujemcov. Kedy a do ktorej lokality sa DX expedície konajú, sa dá zistiť z rôznych DX bulletinov, ktoré sa nachádzajú na internetových stránkach. Jedným z nich je IDXP (International DX Press), ktorý vychádza týždenne pod hlavičkou Slovenského zväzu rádioamatérov a je k dispozícii na stránkach www.hamradio.sk. Záujem o DX expedície je priamo úmerný postaveniu navštívenej zeme v rebríčku najžiadanejších zemí DXCC. Úspešnosť pri nadväzovaní spojení s DX expedíciami závisí od použitých technických prostriedkov a vhodnej taktiky. Podrobnejšie sa o tom môžete dočítať v článkoch Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti a Etika a pravidlá prevádzky rádioamatérov. Každý uchádzač o triedu E však musí vedieť čo nie je etické a čo nie je dovolené pri práci s DX expedíciou:

-    nikdy sa nelaďte na frekvencii DX expedície

-    nevolajte DX expedíciu skôr, než si overíte jej značku a spôsob akým pracuje

-    nevolajte na frekvencii DX expedície, pokiaľ si to vyslovene neželá

-    nevolajte, ak operátor DX expedície zachytil len časť značky protistanice a vaša značka neobsahuje písmená, ktoré operátor zachytil

-    nevolajte, ak operátor pracuje po číslach a číslo vo vašej značke je iné

-    nevolajte, ak chce operátor pracovať so stanicami mimo EU

-    nereagujte na stanice volajúce na frekvencii DX expedície, ladiace sa na jej frekvencii, alebo ktoré akýmkoľvek spôsobom rušia prevádzku DX expedície. Tým, ktorí reagujú na takéto rušenie prevádzky DX expedície, sa hovorí „policajti“. V dobrej snahe zabezpečiť poriadok na jej frekvencii spôsobujú ešte viac rušenia ako tí, ktorí zámerne rušia.

-    ak už počujete, že vám operátor DX expedície odpovedá, odpovedajte rovnakým spôsobom. Spravidla to býva len výmena RS/RST. V žiadnom prípade sa nepýtajte na QSL informáciu, ani nežiadajte o preladenie na iné pásmo.

-    ale najmä – rešpektujte všetky pokyny operátora DX expedície. Ak nerozumiete tomu čo hovorí, radšej nevolajte

DX expedície pracujú väčšinou v určitých zaužívaných segmentoch jednotlivých pásiem, ktorým hovoríme „DX okná“. Bežné stanice by ich nemali používať na volanie výzvy.

Frekvenčná tabuľka IARU Region 1 obsahuje dva segmenty v pásme 80m a jeden v pásme 20m, kde majú prioritu medzikontinentálne DX spojenia (3500-3510 kHz, 3775-3800 kHz a 14195 +/- 5 kHz). Okrem toho sú ďalšie, praxou určené DX frekvencie, na ktorých môžeme nájsť DX expedície alebo vzácne DX stanice. Poznajte tieto frekvencie a rešpektujte ich. Zaužívané DX frekvencie sú:

SSB – 1845; 3790-3800; 7075; 14190-14200; 18145; 21290-21300; 24945 a 28490-28500 kHz

CW - väčšinou asi 5 kHz od spodných okrajov pásiem a tiež frekvencie: 1839-1835; 3500-3510; 10103-10105; 14020-14025; 18075; 21020-21025; 24895 a 28020-28025 kHz

RTTY – 14080; 21080; 28080 kHz

DX expedície sa samozrejme objavujú aj na iných frekvenciách mimo týchto reálnych segmentov. DX úseky na 80m môžu byť cez deň použité aj na miestnu prevádzku, pretože v tom čase nie sú na tomto pásme podmienky na DX prevádzku.

DX cluster - je nástroj slúžiaci na informovanie o zaujímavých staniciach, ktoré sa vyskytujú na jednotlivých pásmach v reálnom čase a na získanie rôznych užitočných informácií. Všetky významné DX clustre sú cez internet prepojené do celosvetovej siete, takže informácie prichádzajú súčasne z rôznych svetadielov. DX clustrov je veľké množstvo a nájdete ich na internete pomocou vyhľadávača. Najznámejší z nich je DX Summit. Ak sa rozhodnete pre niektory z nich a naučíte sa ho ovládať, môžete posielať do celej siete tiež vlastné informácie. Pritom však musíte dodržiavať niekoľko pravidiel:

-    Posielajte len také spoty (správy), ktoré sú pre DX-manov zaujímavé

-    Pred spotovaním (odoslaním správy) sa presvedčte, či už niekto pár minút pred vami nevložil do DX clustra tú istú informáciu

-    Nedopúšťajte sa preklepov, veľa ľudí si môže na základe vašej informácie vložiť do denníka zlú značku

-    Je mimoriadne neetické spotovať seba samého

-    Rubrika pre komentáre sa má používať na informácie o používaných frekvenciách pre SPLIT prevádzku, o QSL manažéroch a pod.

-    Pozor, váš spot bude na DX-clustri čítať celá komunita. Veľmi ľahko môžete získať zlú povesť, ale aj naopak, zaujímavými spotmi si môžete získať dobré meno.

 

10. Zásady pri volaní všeobecnej výzvy (CQ), smerová výzva, smerovanie na jednotlivé kontinenty

Rádioamatéri nadväzujú spojenia vo väčšine prípadov náhodilo. O obsahu rádioamatérskeho spojenia hovorí Rádiokomunikačný poriadok ITU a Povoľovacie podmienky, ale napriek tomu je náplň rádioamatérskeho spojenia veľmi bohatá. Záleží to však na samotných operátoroch, na ich znalosti skratiek a Q-kódov pri telegrafických spojeniach, alebo jazykových schopnostiach pri fonických spojeniach. Než zvládnete taktiku pri nadväzovaní prvých spojení, odporúča sa používať popisovaný vzorový postup.

Môžete sa rozhodnúť pre jeden z dvoch základných postupov. Buď zavoláte výzvu (CQ), alebo si počúvaním nájdete stanicu, ktorá práve výzvu volá a zavoláte ju. Druhá možnosť má tú výhodu, že si môžete vybrať stanicu, s ktorou chcete urobiť spojenie.

Zapamätajte si, že výzvu môžete začať volať LEN na neobsadenej frekvencii. O tom, či je frekvencia voľná, sa pri fonickej prevádzke presvedčíte jednoduchou otázkou v slovenčine „Je frekvencia voľná?“, alebo v angličtine (je dominantým jazykom rádioamatérov) „Is this frequency in use?. V telegrafickej prevádzke je na to určený Q-kód „QRL? Ak vám niekto odpovie „nie, frekvencia je obsadená“, alebo „Yes, frequency is in use“, alebo odpovie skratkami YES, QRL, QSY, prelaďte sa na inú frekvenciu a opäť sa spýtajte, či je frekvencia voľná. Ak na uvedené otázky nikto nezareaguje, je frekvencia voľná a môžete začať volať CQ (všeobecnú výzvu). Ak vám na výzvu nikto neodpovie, zopakujte ju.

Ak chcete mať spojenie len s určitým štátom alebo oblasťou, môžete zavolať tzv. smerovú výzvu. Napríklad CQ JA (smerová výzva pre japonské stanice), CQ AF (CQ Africa) - smerová výzva pre stanice v Afrike. Ak sami počujete smerovú výzvu a zistíte, že nie je určená OM staniciam ani staniciam v Európe, nevolajte!

Spojenie môžete v zásade rozdeliť do troch častí. V prvej časti sa po nadviazaní spojenia navzájom predstavíte, vymeníte si report o vzájomnej počuteľnosti (RS, RST). V druhej časti si môžete vymeniť informácie o zariadení, anténe, počasí a pod. V tretej, záverečnej časti poďakujete za spojenie, dohodnete výmenu QSL lístkov a rozlúčite sa.

Vzorové spojenia nájdete v článku Etika a pravidlá prevádzky rádioamatérov.

Pri používaní smerovej antény je dôležité vedieť na koľko stupňov je potrebné otočiť anténu pri smerovaní na jednotlivé kontinenty alebo do oblastí s veľkým množstvom rádioamatérov. Na toto nám slúži smerová mapa, ktorá určuje, kam smerovať anténu. Nasledujúce údaje sú len orientačné a určujú stred danej oblasti alebo kontinentu pri smerovaní z Bratislavy:

Japonsko                   35 stupňov

Austrália                    90 stupňov

Afrika, Antarktída        180 stupňov

Južná Amerika             250 stupňov

Stredná Amerika          270 stupňov

Severná Amerika         320 stupňov

Aljaška, Havajské o.     0 stupňov

 

11. Smerovanie na KV krátkou cestou (SP) a dlhou cestou (LP), Gray line

KV pásma sa delia na spodné a horné. Dolné pásma sú 160, 80, 40 a 30m (1,8; 3,5; 7 a 10 MHz). Horné pásma sú 20, 17, 15, 12 a 10m (14, 17, 21, 24 a 28 MHz). Trasa šírenia vĺn pre DX spojenia na spodných pásmach musí viesť po neosvetlenej časti zemegule alebo aspoň v jej podstatnej časti. Veľký útlm na osvetlenej časti zemegule znemožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Iné je to na horných pásmach. Šírenie krátkou cestou (Short Path) prebieha na osvetlenej pologuli, využíva výhody vyššej MUF (maximálna použiteľná frekvencia), ale môže byť ovplyvnené útlmom vo vrstvách D a E. Pri šírení dlhou cestou (Long Path) prechádza signál väčšinou po neosvetlenej časti zemegule, je podstatne menej ovplyvnený absorpciou v nižších vrstvách ionosféry a môže byť paradoxne silnejší a stabilnejší než signál, ktorý prechádza krátkou cestou. Niekedy sa stáva, že dochádza k súčasnému šíreniu oboma smermi a rozdiel dĺžok týchto ciest spôsobuje, že prijímaný signál má výraznú ozvenu. Najlepšie sa to pozná na príklade. Trasa OM-VK/ZL na 80 až 20m pásme ráno nášho času smeruje približne západným smerom, teda dlhou cestou po neosvetlenej časti zemegule. Trasa východným smerom je uzavretá, pretože vedie po osvetlenej časti zemegule. Dá sa o tom presvedčiť smerovkou otočením o 180 stupňov. Vo večerných hodinách ide smer na VK/ZL opäť po neosvetlenej časti zemeguľe, ale z nášho pohľadu východným smerom, a teda krátkou cestou. Z toho vyplýva, že spojenia LP sa robia podstatne ľahšie, aj keď je táto trasa oveľa dlhšia (v uvedenom príklade je LP trasa 23000 km a SP len 13000 km). Navyše, prevažná časť LP trasy vedie ponad oceány a morská hladina je ideálna odrazová plocha. SP trasa vedie prevažne cez pevninu a pohoria a to nie je dobrá odrazová plocha.

Gray line - k zvláštnym podmienkam šírenia dochádza vtedy, ak je na dvoch vzájomne od seba vzdialených miestach východ a západ Slnka a rádiový signál prechádza dráhou šera. To znamená, že jedna stanica má rozhranie dňa a noci večer a druhá stanica opačne, rozhranie dňa a noci ráno. Trasa šírenia vedie v rozhraní tmy a svetla, v zóne súmraku a svitania. Preto má šírenie názov „Gray line“. Tieto podmienky šírenia sa využívajú na spodných pásmach, najmä však na pásmach 160 a 80m. Tento stav však trvá rádovo desiatky minút a prebieha spravidla v smere sever-juh, ale v priebehu roka sa odchyľuje od tohto smeru až o 23 stupňov (v rovnodennosti sa zhoduje so smerom sever-juh, za slnovratov sa odchyľuje od tohoto smeru o 23 stupňov). Počas roka sa pohybuje medzi týmito krajnými polohami.

 

12. DX siete, ich význam a spôsob prevádzky, význam SKED

DX siete sú jedným z druhov DX prevádzky. Pred niekoľkými rokmi boli zdrojom rôznych informácií o aktuálnych alebo pripravovaných DX aktivitách. Túto formu DX sietí nahradil internet. Súčasné DX siete sa venujú výhradne prevádzke, ale názory na ne sa rozchádzajú. Jedna skupina rádioamatérov tvrdí, že v DX sieťach sa robia spojenia s pomocou niekoho iného (tzv. DX assisted category). Druhá skupina to síce nevyvracia, ale argumentuje tým, že je to najjednoduchší spôsob, ako urobiť spojenie so vzácnou stanicou za použitia malého výkonu a jednoduchej antény. Každá z DX sietí má svoje pravidlá, stanovený deň, čas a frekvenciu, na ktorej sa rádioamatéri schádzajú a vedúceho siete (Net Control alebo aj MC – Master of ceromony). Úlohou vedúceho siete je zabezpečiť účasť zaujímavých DX staníc v sieti a riadiť jej prevádzku.

Spôsob prevádzky v sieti

Vedúci siete informuje aké DX stanice sa do siete prihlásili a oznámi, že ak má niekto záujem o niektorú z nich, nech povie svoju značku (väčšinou žiada aby sa stanice hlásili len dvoma poslednými písmenami svojej značky (správne je síce používanie celej značky, ale v tomto prípade treba rešpektovať pokyny vedúceho siete). Vedúci siete urobí zoznam týchto staníc. Keď je zoznam hotový, volá stanice v poradí v akom sa prihlásili a spôsobom, akým sa prihlásili (celou značkou alebo len dvoma poslednými písmenami v značke). Aby bolo spojenie platné, musia si korešpondujúce stanice navzájom vymeniť a potvrdiť report. Pri tomto nie je povolená žiadna pomoc. V prípade, že DX stanica zachytí nesprávne značku volajúcej stanice, toleruje sa, ak na to DX stanicu vedúci siete upozorní. Ak sa dodržia tieto pravidlá, je takéto spojenie rovnako platné, ako keď sa urobí v bežnej prevádzke.

Je potrebné povedať, že v DX sieťach sa nikto nenaučí DX-ovať, ani si nezlepší svoje operátorské schopnosti. Na druhej strane sa ale umožní staniciam s jednoduchou technickou výbavou urobiť veľa vzácnych spojení (pretože komunikácia prebieha bez rušenia inými stanicami), ktoré by v bežnej prevádzke možno nikdy neurobili.

Zoznam DX sietí nájdete na http://www.ac6v.com/nets.htm#DXN

SKED je dohovorené spojenie. Ak máte záujem o spojenie s niektorou stanicou, ktorá sa vyskytuje na pásmach v čase, ktorý vám nevyhovuje (ste v práci a pod.), môžete sa s operátorom dohodnúť pomocou komunikačných prostriedkov (WEB, e-mail, telefón) na dátume, čase a frekvencii, kde by ste chceli urobiť spojenie. Navrhnutý čas a frekvenciu je potrebné voliť uvážlivo vzhľadom na podmienky šírenia. Vyžaduje to určitú prax a skúsenosti.

 

13. Prevádzka cez kozmické prevádzače

Prevádzka cez kozmické prevádzače známa skôr pod názvom satelitná prevádzka sa uskutočňuje prostredníctvom prevádzačov umiestnených na družiciach. Družice vyrobené pre tento účel sa pohybujú okolo Zeme spravidla po kruhovej alebo elyptickej dráhe. Zo svojej výšky pokrýva družica signálom istú kruhovú časť zemegule. Z toho vyplýva, že komunikácia cez družice je možná len pre tie stanice, ktoré sa nachádzajú v tomto dosahu družice. Veľkosť plochy, ktorú môže družica pokryť svojim signálom, závisi na výške jej dráhy. Nízka dráha je od 200 do 1000 km, vysoká okolo 10000 km a geostacionárna vo výške 35786 km (na geostacionárnej dráhe zatiaľ rádioamatérske družice nie sú). Komunikačné možnosti sa tak pohybujú od 2000 do 12000 km.

Prevádzače umiestnené na družici pracujú zásadne s prevodom jedného pásma do druhého (napr. z 2m na 10m, zo 70cm na 2m a pod.). Frekvencia, na ktorej vysielate, sa volá UPLINK, signál zo satelitu k Zemi sa volá DOWNLINK. Na spojenie cez satelity stačí bežný transceiver (100 W), odporúča sa však smerová anténa s možnosťou otáčania nielen v azimute, ale aj v elevácii. Oporúča sa používať vhodný počítačový program, ktorý dokáže vypočítať dráhu satelitu v danej dobe.

Tejto problematike sa podrobnejšie venovala rubrika „Amatérske satelity“, ktorú viedol OM7AQ v časopise Rádiožurnál (3/06 – 4/07).

 

14. Hamspirit, základné pravidlá slušnej prevádzky, zásady rádioamatérskej disciplíny

Slovo Hamspirit znamená v doslovnom preklade „Duch rádioamatérstva“. Vo voľnom preklade sa dá vysvetliť ako „morálny kódex rádioamatéra“. Napísal ho už v roku 1928 Paul M. Segal W9EEA a jeho voľný preklad mierne aktualizovaný na dnešnú dobu tak, aby nestratil nič zo svojich pôvodných myšlienok je takýto:

Rádioamatér je:

1.       Ohľaduplný – nikdy vedome nevysiela tak, aby maril radosť z vysielania iným.

2.       Loajálny - Osvedčuje svoju oddanosť povzbudením a podporou svojich priateľov rádioamatérov, svojho miestneho klubu a národnej organizácie, ktorá ho zastupuje pred štátnymi orgánmi a organizáciami IARU a ITU.

3.        Progresívny - Moderné vedomosti mu umožnia mať moderné a účinné zariadenie a tomu zodpovedá aj jeho prevádzka.

4.        Priateľský - Pomaly a trpezlivo vysiela, ak je o to požiadaný. Priateľsky pomáha a radí začiatočníkom, ochotne pomáha, spolupracuje a uvažuje v záujme ostatných. Sú to znaky amatérskeho ducha.

5.        Zodpovedný - Rádioamatérstvo je koníček. Nikdy neprekáža povinnostiam k domovu, práci, škole a spoločnosti.

6.        Vlastenecký - Jeho vedomosti a jeho stanica sú vždy pripravené slúžiť jeho vlasti a spoločnosti

Sú to bežné vlastnosti, ktoré by mal mať každý slušný človek. Na pásmach sa stretávame nielen s rádioamatérmi vlastnej zeme, ale aj s rádioamatérmi z iných zemí. Sme posudzovaní práve podľa nášho prejavu. Záleží preto len na nás, aby sa o slovenských rádioamatéroch hovorilo čo najlepšie. Takže vzájomná úcta a slušnosť, ohľaduplnosť, ochota pomôcť druhému s technickými aj prevádzkovými problémami, zasielanie QSL lístkov, prispôsobenie rýchlosti vysielania schopnostiam protistanice a pod. Rádioamatér musí byť vždy a za každých okolností gentleman!

Rádioamatéri hovoriaci slovensky, alebo česky si medzi sebou tykajú. Je to dané tým, že všetci sme priatelia, ktorí majú rovnaký koníček (hobby). Rovnaké práva a povinnosti má preto veterán aj začiatočník. Najrozšírenejší jazyk, používaný pri rádioamatérskych spojeniach, angličtina, nepozná rozdiel medzi TY a VY. Pri osobných stretnutiach rádioamatérov je však potrebné dodržiavať spoločenské pravidlá, zvyky a podľa nich voliť tykanie alebo vykanie.

O tom, ako sa správať na pásmach v rôznych situáciach, si prečítajte v článku Etika a pravidlá prevádzky rádioamatérov v kapitole I – Rádioamatérsky kódex správania.

 

15. Spôsob prevádzky cez amatérske prevádzače, ich význam, kanály prevádzačov

Prevádač (repeater) je vlastne prijímač a vysielač naladený na vopred určenú frekvenciu v pásme VKV. Najviac využívané prevádzače pracujú v pásme 145 MHz (2m) prevádzkou FM (F3). Využívajú pridelené frekvenčné spektrum v súlade s odporúčaním IARU pre kanály označené R0 až R8 s rozostupom 25 alebo 12,5 kHz. Pracujú v duplexnom režime a frekvenčný odstup medzi TX a RX je 600 kHz. Výkon vysielača býva podľa jeho využitia 2 až 15 W. Prijímač prevádzača je v trvalej prevádzke. Prevádzač sa spúšťa tónom (1750 Hz) alebo nosnou vlnou. Krátko po spustení sa predstaví volacou značkou. Ak je niekoľko desiatok sekúnd bez signálu, riadiaca jednotka vypne vysielaciu časť.

V ostatných rokoch sa na Slovensku rozširujú prevádzače v pásme 435 MHz (70cm). Tieto prevádzače vysielajú v hornej časti pásma (nad 438,900 MHz) a počúvajú o 7,6 MHz nižšie. Väčšina z nich je pripojená do internetovej siete Echolink, ktorá umožňuje ich vzájomné prepojenie, prípadne priamy vstup cez internet.

Prevádzače sa umiestňujú na vhodných kopcoch alebo vysokých budovách, čím umožňujú prekonať prekážky v šírení VKV. Na prevádzku stačia aj veľmi malé výkony a všeobecne platí, že umožňujú s malým výkonom pokryť veľkú časť územia.

Zásady práce cez prevádzač si môžete prečítať v článku Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavci 5.

Zoznam prevádzačov na Slovensku je na www.hamradio.sk v rubrike Prevádzače.

 

16. Systém RST, RS a technické vyjadrenie stupnice „S“

V rádioamatérskej prevádzke sa na ohodnotenie čitateľnosti, sily a a čistoty signálu používa systém RST (pri CW spojeniach) a RS (pri fonických spojeniach). V rádioamatérskom slangu ich nazývame report. Prvé číslo reportu určuje čitateľnosť signálu (z anglického Readibility) a uvádza sa v číslach 1-5:

R1 - nečitaľný signál

R2 - sotva čitateľný signál

R3 - s ťažkosťami čitateľný signál

R4 - bez ťažkostí čitateľný signál

R5 - vynikajúco čitateľný signál

 

Druhé číslo reportu určuje silu signálu (z anglického Strength) a uvádza sa v číslach 1-9:

S1 - slabý, sotva vnímateľný signál

S2 - veľmi slabý signál

S3 - slabý signál

S4 - postačujúci signál

S5 - celkom dobrý signál

S6 - dobrý signál

S7 - celkom silný signál

S8 - silný signál

S9 - veľmi silný signál

 

Kvalita tónu (z anglického Tone) sa pôvodne určovala v stupňoch 1–9. Bolo to však v začiatkoch rádioamatérstva, keď kvalita tónu len zriedkavo predstavovala neskreslený sínusový signál. V súčasnosti sa z pôvodnej stupnice používajú len čísla 7-9:

T7 - takmer čistý tón so slabou striedavou zložkou

T8 - čistý tón s obsahom veľmi miernej striedavej zložky

T9 - úplne čistý tón

 

V rádioamatérskej praxi sa však na KV pásmach stretávame (i keď len zriedka) aj s reportami 50 (päť, nula) pri fonickej prevádzke, alebo 509 (päť, nula, deväť) pri CW prevádzke. Podľa horeuvedených hodnotení na prvý pohľad úplne nelogické, lebo ak sila signálu S1 je slabý, sotva vnímateľný signál, tak S0 musí byť nepočuteľný signál, ktorého čitateľnosť predsa nemôže byť R5. Vysvetlenie je jednoduché. Silu signálu môžeme určovať dvoma spôsobmi. Subjektívne, vlastným úsudkom, podľa toho ako stanicu počujeme, a v tom prípade platí uvedená stupnica. Alebo ju môžeme určovať objektívne podľa S-metra, a v tom prípade má údaj S0 svoje opodstatnenie, pretože zodpovedá sile signálu na vstupe prijímača 0,105 uV. A takýto signál dokážu moderné prijímače spracovať tak, že čitateľnosť dosahuje úrovne R5. Z tohto dôvodu vypustili vydavatelia najuznávanejších rádioamatérskych diplomov (DXCC, WAZ...) jednu z podmienok, ktorá hovorí, že do diplomu sú uznávané len tie spojenia, v ktorých je minimálny report 33 alebo 337.

 

Technické vyjadrenie stupnice „S“:

S         KV pásma        pásma nad 30 MHz

(uV/50Ω)               (uV/50Ω)

9              50                        5

8              25                       2,5

7            12,5                     1,26

6             6,3                     0,63

5             3,2                     0,32

4             1,6                     0,16

3             0,8                     0,08

2             0,4                     0,04

1            0,21                     0,02

0             0,1                     0,01

 

17. Šírenie krátkych vĺn (KV), ionosférické vrstvy Zeme, 11-ročný slnečný cyklus

Do pásma krátkych vĺn (KV) patria vlny od 200 m do 10 m (1,5 až 30 MHz). Krátke vlny sa šíria prízemnou aj priestorovou vlnou rýchlosťou 300 000 km/s. V reálnom prostredí, ktorým je zemská atmosféra, je táto rýchlosť menšia, pretože toto prostredie nie je homogénne a dochádza k odrazom a rozptylom vĺn, prípadne ich kombináciám. Šírenie prízemnou vlnou nemá na krátkych vlnách veľký význam, pretože vplyvom veľkého útlmu nad polovodivou zemou sa pri povolených výkonoch vysielačov šíria len na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov.

Podstatné je šírenie priestorovou vlnou, ktorá sa odráža od ionosféry späť k Zemi, čo umožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Nejde však o klasický odraz, skôr o ohyb. Platí tu pravidlo, že čím je frekvencia vyššia, tým ľahšie vlna ionosférou prejde a menej sa ohýba. Preto je výhodnejšie najmä na vyšších frekvenciách, aby rádiová vlna dopadla na príslušnú vrstvu ionsféry pod menším uhlom. Vyžarovací uhol a tým aj uhol dopadu môžeme ovplyvniť konštrukciou antény. V praxi pre DX prevádzku platí, že čím kratšie pásmo, tým by mal byť vyžarovací uhol antény nižší.

Atmosféra, ktorá obklopuje zem nie je homogénna. Najnižšou vrstvou atmosféry je troposféra (do 11 km od zemského povrchu), nad ňou je stratosféra (11 až 60 km) a vyššie sa nachádzajú jednotlivé vrstvy ionosféry (60 až 450 km). Ionosféra sa výškovo delí na niekoľko vrstiev:

Vrstva D vzniká v priebehu dňa vo výške 50 až 100 km nad tou časťou zeme, ktorá je vystavená priamemu účinku Slnka. Jej maximálna ionizácia nastáva okolo poludnia. Dobre odráža len dlhé vlny. Kratšie vlny mierne láme, ale najmä tlmí. Vplyv vrstvy D spôsobuje, že pásmo 160m je počas dňa takmer nepoužiteľné a 80m pásmo je cez deň použiteľné len na krátke vzdialenosti. Kratšie vlny cez túto vrstvu prechádzajú bez podstatného útlmu. Po západe slnka sa táto vrstva rýchlo stratí.

Vrstva E je tiež prevažne dennou vrstvou, v nočných hodinách slabne. Ovplyvňuje šírenie dlhých a stredných vĺn a tlmí šírenie v pásmach 160 a 80m. Kratšie vlny cez ňu veľmi ľahko prechádzajú. Táto vrstva vzniká vo výške 90 až 130 km.

Sporadická vrstva Es sú vlastne silne ionizované mraky o rozlohe asi 100 km2 vo výške 90 až 140 km, čiže v oblasti ionosférickej vrstvy E. Táto vrstva sa vyskytuje spravidla od mája do augusta a najmä v júni a júli od ranných až do večerných hodín. Jej vznik a zánik je veľmi rýchly. Na krátkych vlnách umožňuje spojenia v pásmach 15, 12 a 10m na krátke vzdialenosti niekoľko sto až tisíc kilometrov (tzv. short-skip). Spojenia na takéto krátke vzdialenosti sú na týchto pásmach za bežných podmienok nemožné. Ak je vrstva Es dostatočne ionizovaná, odrazia sa od nej aj vlny pásiem 6m a 2m. V pásme 6m sa môžu v ideálnom prípade vyskytnúť dve využiteľné oblasti vrstvy Es. Ak sú obe v smere korešpondujúcich staníc, a ak je zároveň uprostred trasy vhodné prostredie na odraz, vlny sa šíria dvoma skokmi, t.j. na dvojnásobnú vzdialenosť. V pásme 2m záleží na tom, v akej výške sa vrstva Es vyskytuje. Na tomto pásme umožňuje spojenia s pomerne malým výkonom až na vzdialenosť 2500 km.

Vrstva F má hlavný význam pre šírenie krátkych vĺn na veľké vzdialenosti. Vplyvom ultrafialového žiarenia sa v lete a cez deň delí na dve vrstvy, F1F2. Podstatná je vyššia vrstva F2, ktorá najmä vo večerných hodinách umožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Tieto vrstvy sa vyskytujú vo výškach 130 až 250 km a nad 250 km.

Šírenie rádiových vĺn najmä na krátkych vlnách ovpyvňuje aktivita Slnka. Vlastná slnečná činnosť nie je každý rok rovnaká, ale podlieha periodicky sa opakujúcim zmenám, ktoré sa prejavujú zmenou počtu a plochy tzv. slnečných škvŕn. Slnečné škvrny sú viditeľné aj opticky ako tmavé škvrny na povrchu Slnka. Vyvolávajú vyžarovanie silnej energie a značne tak ovplyvňujú stav ionosféry. Slnečná činnosť má v priebehu rokov rôznu intenzitu, ktorej maximá a minimá sa periodicky opakujú. Doba od jedného minima po druhé minimum je premenlivá, ale v priemere trvá asi 11 rokov. Hovoríme tomu jedenásťročný slnečný cyklus.

 

18. Šírenia krátkych vĺn (KV) vo dne a v noci počas ročných období

Šírenie krátkych vĺn má síce svoje všeobecné zákonitosti, ale tieto sú značne závislé od dennej a nočnej doby, od ročných období a najmä od toho, v ktorej etape slnečného cyklu sa práve nachádzame. Pre lepšiu orientáciu je ďalej stručne popísaná možnosť využitia jedntlivých klasických KV pásiem.

Pásmo 160 m je počas dňa takmer nepoužiteľné, pretože prízemná vlna je značne tlmená zemským povrchom a priestorová vlna zase vrstvou E. Vo večerných a nočných hodinách je toto pásmo vhodné už aj pre spojenia s Európou, pri dobrých podmienkach aj s DX stanicami. Práca s DX stanicami na tomto pásme však vyžaduje okrem sledovania podmienok šírenia aj potrebné technické vybavenie (antény, výkon). Najoptimálnejšie podmienky sú v zimných mesiacoch a v minime slnečnej činnosti. V letných mesiacoch je na pásme vysoká úroveň atmosférického rušenia, v ktorom slabé signály zanikajú.

Pásmo 80 m je počas dňa vhodné len na spojenia na krátke vzdialenosti. Na väčšie vzdialenosti je použiteľné len večer, v noci a ráno, najmä okolo východu slnka. Najlepšie podmienky bývajú v zimných mesiacoch a v období minima slnečnej činnosti. Pásmo ticha je v nočných hodinách okolo 1000 km. Takisto ako u pásma 160 m, aj na tomto pásme je v letných mesiacoch vysoká úroveň atmosférického rušenia.

Pásmo 40 m je počas dňa vhodné na spojenia na vzdialenosti 100 až 1000 km. Večer sa pásmo ticha rozšíri a je možná aj DX prevádzka. DX podmienky končia asi hodinu po východe slnka a tiež platí, že pásmo je vhodnejšie na DX prevádzku v zimných mesiacoch.

Pásmo 20 m je najpoužívanejším DX pásmom. V letných mesiacoch býva otvorené celých 24 hodín do rôznych smerov, v zimných mesiacoch je to ojedinelý jav. V období minima slnečnej činnosti sa zatvára so západom slnka. Pásmo ticha je do vzdialenosti 800 až 1000 km. V období minima slnečnej činnosti býva spravidla najvyšším použiteľným pásmom pre DX prevádzku.

Pásmo 15 m je do značnej miery závislé na intenzite slnečnej činnosti. V letných mesiacoch v období maxima slnečnej činnosti býva väčšinu dní otvorené celú noc. Inak sa v nočných hodinách sa pásmo zatvára. V období maxima slnečnej činnosti je najvhodnejším pásmom pre DX prevádzku. V období minima slnečnej činnosti je pásmo pre DX prevádzku použiteľné len sporadicky. V letných mesiacoch sa na ňom už výrazne prejavuje vplyv sporadickej vrstvy Es.

Pásmo 10 m je výhradne denným pásmom a najviac sa na ňom prejavuje každá anomália slnečnej činnosti. V noci je až na ojedinelé výnimky v období maxima slnečnej činnosti úplne zatvorené. V období okolo minima slnečnej činnosti býva pásmo otvorené len počas dňa pri výskyte vrstvy Es. Útlm na tomto pásme je zo všetkých KV pásiem najnižší, preto v prípade, že je pásmo otvorené, dajú sa spojenia nadväzovať s podstatne menším výkonom než na iných pásmach.

 

19. Šírenia veľmi krátkych vĺn (VKV), tropo, Es, aurora, MS, EME, vlnovody, inverzia

Veľmi krátkymi vlnami (VKV) nazývame vlny kratšie než 10 m (nad 30 MHz). Šíria sa najmä prízemnou vlnou priamočiaro a spravidla v dosahu priamej viditeľnosti. Vplyv terénnych prekážok na šírenie VKV je značný. Priama vlna sa od nich odráža a za miestom odrazu vzniká „tieň“. Ten je tým ostrejší, čím je vyššia frekvencia. Takouto prekážkou je aj zaoblenie zemského povrchu. Pretože prostredie atmosféry nie je homogénne, vlna sa pri šírení láme a ohýba, takže sa od povrchu Zeme vzďaľuje pomalšie a vzniká tzv. atmosférický lom. Vďaka tomuto lomu sú rádiové vlny schopné ohýbať sa okolo zemského povrchu a dosiahnuť tak bodov aj za hranicou priamej viditeľnosti. Treba však povedať, že tento čiastočný ohyb sa dosiahne za cenu pomerne veľkého útlmu signálu.

Tropo – je šírenie priestorovou troposférickou vlnou, ktoré vzniká vplyvom teplotnej inverzie. S pribúdajúcou výškou nad zemským povrchom klesá hustota atmosféry a jej teplota. Za určitých poveternostných pomerov môže nastať situácia, že teplota s výškou stúpa a tomuto javu sa hovorí teplotná inverzia. Ak sa teplotná inverzia vyskytne pri zemskom povrchu, môže pri priaznivých klimatických podmienkach nastať tzv. kritický lom a rádiová vlna sa potom šíri rovnobežne so zemským povrchom tzv. vlnovodným kanálom. Tento stav umožňuje nadväzovať na VKV spojenia na vzdialenosť 500 až 700 km.

Es - Sporadickú vrstvu Es tvoria silne ionizované mraky o rozlohe asi 100 km2 vo výške 90 až 140 km. Táto vrstva sa vyskytuje spravidla od mája do augusta a najmä v júni a júli od ranných až do večerných hodín. Jej vznik a zánik je veľmi rýchly. V závislosti od výšky v akej sa vyskytuje, umožňuje v pásme 2 m spojenia s pomerne malým výkonom až do vzdialenosti 2500 km. Aj u tohto druhu šírenia býva prvou indikáciou výskyt vzdialených televíznych staníc v I. TV pásme a FM rozhlasových staníc. Treba si však uvedomiť, že Es vrstva býva pomerne nízko. Ak ju teda chceme využiť na spojenie na veľkú vzdialenosť, je potrebný nízky vyžarovací uhol. To znamená otvorený terén a čo najvyššia výška antény nad zemou.

Aurora - umožňuje spojenia odrazom od polárnej žiare. Zistiť jej existenciu je však veľmi ťažké. Spoľahlivý spôsob predpovede polárnej žiare zatiaľ nepoznáme a jej výskyt môžeme odhadovať len z rôznych príznakov (zvýšenie erupčnej činnosti Slnka a pod.). Polárna žiara sa vyskytuje s najväčšou pravdepodobnosťou v marci alebo októbri od 15:00 do 20:00 GMT a od 22:00 do 04:00 GMT vo výškach 100 až 1000 km nad zemským povrchom v oblasti geomagnetických pólov a je sprevádzaná charakteristickými svetelnými efektmi. Najviac ionizované miesta polárnej žiary sú schopné odrážať rádiové vlny v oblasti VKV a umožňujú tak spojenia na vzdialenosť vyše 1000 km. Podmienkou však je, aby antény oboch korešpondujúcich staníc smerovali do miesta odrazu, v našom prípade na sever. Polárna žiara netvorí súvislé odrazové médium. Preto signály od nej odrazené sú modulované nepravidelným brumom, šumom a syčaním. Potrebný výkon na spojenie od polárnej žiare závisí od jej mohutnosti, vo väčšine prípadov však stačí 5 až 50 W. Je zaužívané, že pri spojeniach dopĺňame report o písmeno „A“ (Aurora). Napr. 59A.

MS (Meteor Scattering = meteorický rozptyl) – Zem sa na svojej ceste okolo Slnka stretáva s množstvom tzv. meteorických rojov, ktoré sa objavujú pravidelne každý rok v tom istom čase alebo po niekoľkých rokoch, prípadne aj nepravidelne. Podľa mohutnosti takéhoto roja, s ktorým sa skríži dráha Zeme, môže byť roj pre rádioamatérske účely využiteľný aj niekoľko dní. Dôležitý je však počet meteoritov, ktoré sa dostanú do oblasti atmosféry. Pravidelne sa opakujúci decembrový roj Geminidy dosahuje okolo 60 meteoritov/hod. a rovnaký počet majú aj augustové Perseidy. Januárové Quadrantidy obsahujú až 100 meteoritov/hod. Na spojenie sa dajú využiť aj náhodilé (sporadické) meteority, ktoré vnikajú do atmosféry nepravidelne v rôznom čase. Pravdepodobnosť spojenia počas meteorických rojov je však podstatne väčšia. Spojenia cez MS sa nerobia ľahko, pretože odrazy sú veľmi krátke. Spojenia spravidla pozostávajú z viacerých pokusov, pri ktorých sa stanice striedajú v pravidelných intervaloch vo vysielaní a príjme. Dátum, čas a frekvenciu si väčšinou vopred dohodnú. Pri pokusoch sa vymieňajú len najnutnejšie údaje, volacie značky, report a potvrdenie značiek a reportu. V minulosti sa spojenia nadväzovali na CW, kde sa používalo zrýchlené tempo 1000 zn./min. V súčasnosti sa MS spojenia nadväzujú takmer výhradne digitálnou prevádzkou FSK441 pomocou programu WSJT. Centrom aktivity je frekvencia 144,370 MHz. MS spojenia sa dajú robiť na vzdialenosť 800 až 2000 km, niekedy aj viac. Na kratšie vzdialenosti stačí výkon vysielača 50 až 100 W a anténa so ziskom okolo 10 až 12 dB. Počas maxima najväčších rojov sa dajú nadväzovať aj SSB spojenia. Pri spojení treba dodržiavať špeciálnu procedúru, ktorá je uvedená vo VHF Managers Handbooku IARU Region 1. V čase najintenzívnejších rojov sa organizujú VKV expedície, počas ktorých sa robia tzv. RANDOM spojenia (z angl. random = náhodilý, t.j. vopred nedohodnuté spojenia).

EME (Earth-Moon-Earth = Zem-Mesiac-Zem) - Spojenie odrazom od mesačného povrchu je z technického hľadiska najnáročnejším druhom prevádzky na VKV. Mesiac je vzdialený od zeme 340.000 až 400.000 km a vyslaný signál musí túto vzdialenosť prekonať dva razy. Za určitých podmienok môžeme dokonca počuť svoj vlastný signál – echo, pretože signál sa vráti späť asi za 2,6 sekundy. Útlm celej trasy na Mesiac a späť je v pásme 144 MHz asi 253 dB a v pásme 432 MHz až 260-262 dB. Ak sa pozeráme na Mesiac zo Zeme, vidíme ho v uhlovom výreze len 0,5º a v praxi používanými anténami sa tak k nemu dostane len časť energie a ostatná ho minie. Odrazovosť mesačného povrchu je veľmi slabá (len 7 až 8%), zvyšok energie sa absorbuje. Odrazená energia sa už nevráti k Zemi formou úzkeho paprsku, ale sa rozptýli do všetkých smerov. Pri príjme sa prejavuje krátkodobý únik, rádovo niekoľko sekúnd a dlhodobý únik s periódou 15 až 30 sekúnd. Použitá anténa musí mať dostatočný zisk a zároveň musí s dostatočnou presnosťou sledovať Mesiac. Presnosť smerovania musí byť lepšia než 2º. Spojenia sa nadväzujú v pásmach od 50 MHz do 24 GHz. Najvýhodnejším pásmom je 432 MHz, kde je menší kozmický šum voči pásmu 144 MHz. V súčasnosti sa na uľahčenie spojení používajú digitálne módy pomocou programu WSJT. Ich používanie a ďalšie rady a skúsenosti nájdete v časopise Rádiožurnál 3/06 až 4/07 a v pravidelnej rubrike „EME okno“.

Inverzia, vlnovody – Je všeobecne známe, že s pribúdajúcou výškou nad zemským povrchom klesá teplota vzduchu. Pri určitých poveternostných podmienkach však môže nastať situácia, že teplota s pribúdajúcou výškou rastie. Tomuto javu sa hovorí teplotná inverzia. Takéto zmeny sa vyskytujú najčastejšie pri zemskom povrchu, v menšej miere vo vyšších sférach ovzdušia (výšková inverzia). Ostré rozhranie medzi studeným a vlhkým vzduchom dolu a teplým suchým vzduchom hore umožňuje takmer dokonalý lom šíriaceho sa vlnenia. Čím ostrejšie je rozhranie a čím rozdielnejšie sú obe prostredia, tým ľahšie sa odrážajú a lomia veľmi krátke vlny. Pri vhodných poveternostných podmienkach môže nastať tzv. kritický lom a rádiová vlna sa potom šíri rovnobežne so zemským povrchom tzv. vlnovodným kanálom (princíp tropo šírenia). Súčasný vznik prízemnej a výškovej inverzie umožňuje vznik vlnovodného kanálu vo vyšších vrstvách a sú možné spojenia v pásmach VKV na vzdialenosti 1000 až 2000 km.

 

20. WW lokátory a ich význam, QRB

WW lokátor. Aby sa dala s čo najväčšou presnosťou určiť poloha stanice, používajú rádioamatéri systém lokátorov. Lokátor je šesťmiestna skupina znakov pozostávajúca z dvoch písmen, dvoch čísel a opäť dvoch pismen. Zemský povrch je rozdelený na 18x18 polí s rozmermi 20 stupňov zemepisnej dĺžky a 10 stupňov zemepisnej šírky. Jednotlivé polia určuje prvá kombinácia písmen. Pole AA začína na 90-tich stupňoch južnej šírky a 180-tich stupňoch západnej dĺžky. Ďalej sa postupuje vždy od juhu k severu a od západu na východ. Každé pole je rozdelené na 100 štvorcov s rozmermi 2 stupne zemepisnej dĺžky krát 1 stupeň zemepisnej šírky. Jednotlivé štvorce určuje dvojica čísel. Takže štvorec 00 je vľavo dolu, 09 je v ľavo hore, 90 je v pravo dolu a 99 je v pravo hore. Každý štvorec s číselným označením sa ďalej delí na 24x24 štvorčekov ktoré rozlišuje posledná dvojica písmen. Ich rozmer je 2,5 x 5 minút. Štvorček AA je opäť v ľavo dolu, atď.

Pred niekoľkými rokmi sa vzialenosti medzi dvoma stanicami (QRB) merali na lokátorových mapách pomocou pravítka. Dnes to robia počítačové programy.

 

21. DXCC, zóny CQ (WAZ) a ITU

V roku 1937 založila skupina rádioamatérskych nadšencov v USA, členov už v tom čase existujúcej rádioamatérskej organizácie ARRL (American Radio Relay League), DX CENTURY CLUB známejší pod skratkou DXCC. Členom tohto klubu sa mohol (a až doteraz môže) stať každý rádioamatér, ktorý splní základnú podmienku – nadviazať spojenie s najmenej 100 rôznymi zemami podľa oficiálneho zoznamu zemí vydaného týmto klubom a vlastniť o týchto spojeniach potvrdenie. Tento zoznam zemí je známy pod názvom ZOZNAM ZEMÍ DXCC a spojenia sa potvrdzujú QSL lístkami. Postupom času sa členstvo v tomto klube stalo najuznávanejším hodnotením rádioamatérov na celom svete.

Počas druhej svetovej vojny bolo rádioamatérske vysielanie vo väčšine štátov zakázané a dočasne zanikla i činnosť klubu DXCC. Po skončení vojny sa obnovilo rádioamatérske vysielanie a 15.11.1945 sa obnovila aj činnosť klubu DXCC. Vznikol nový zoznam zemí DXCC, aktualizovali sa podmienky diplomu DXCC a od tohto dátumu sa uznávajú aj spojenia pre získanie tohto diplomu. Zoznam zemí DXCC neobsahoval len legálne štátne celky, ale aj rôzne iné geografické územia, ostrovy a pod. Už v prvých podmienkach diplomu DXCC boli stanovené kritériá, ktoré musí spĺňať samostatná „zem DXCC“. Tieto podmienky sa vplyvom rôznych politických zmien, ale niekedy aj pod tlakom silných rádioamatérskych organizácií, klubov, či vplyvných jednotlivcov neustále menili, až do ich dnešnej podoby. K 1.1.2009 bolo v tomto zozname 338 zemí.

Redakcia rádioamatérskeho časopisu CQ, ktorý vychádza v USA, vydáva diplom WAZ (Worked All Zones). Pre tento účel bol svet rozdelený na 40 zón. Slovensko je zaradené do zóny 15. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodných kontestoch organizovaných časopisom CQ (CQWW DX Contest). Odporúča sa, aby tento údaj bol uvedený na vašom QSL lístku formou WAZ 15.

Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) rozdelila svet do 90 zón. Slovensko je zaradené do zóny 28. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodnom konteste IARU HF Championship. Odporúča sa, aby číslo ITU zóny bolo uvedené na vašom QSL lístku.

 

22. Majáky na KV a VKV, ich účel a využívanie na sledovanie podmienok šírenia, celosvetová sieť majákov na KV (IBP)

Rádioamatérske majáky nevysielajú žiadne informácie. Slúžia výhradne na sledovanie aktuálnych podmienok šírenia v pásmach a do oblastí, v ktorých pracujú. Majáky pracujú na frekvenciách na tento účel vyhradených vo frekvenčnej tabuľke IARU. Na KV sú to frekvencie: 14099-14101 kHz, 18109-18111 kHz, 21149-21151 kHz, 24929-24931 kHz a 28190-28300 kHz. V týchto segmentoch je zakázané vysielať. V pásme VKV je pre majáky vyhradený segment 144,400-144,500 MHz.

Na sledovanie práve aktuálnych podmienok šírenia slúži tzv. celosvetová sieť majákov, známa pod názvom IBP (Internationl Beacon Project), ktorej sponzorom je kalifornská DX nadácia NCDXF a medzinárodná rádioamatérska organizácia IARU*. Do siete je zapojených 18 majákov rozmiestnených v rôznych štátoch tak, aby pokrývali všetky hlavné smery. Majáky sú zosynchronizované tak, že jedno kolo trvá 3 minúty. Z toho vyplýva, že každý maják má na odvysielanie správy 10 sekúnd. Vysielanie pozostáva z volacej značky majáka rýchlosťou 110 znakov za minútu, po ktorej nasledujú štyri jednosekundové čiarky. Volacia značka a prvá čiarka sú vysielané s výkonom 100 W, ďalšie tri čiarky sú vysielané s výkonom 10 W, 1 W a 100 mW. Celý proces je zrejmý z priloženej tabuľky.

Call

Poloha

14.100

18.110

21.150

24.930

28.200

4U1UN

United Nations

00:00

00:10

00:20

00:30

00:40

VE8AT

Canada

00:10

00:20

00:30

00:40

00:50

W6WX

United States

00:20

00:30

00:40

00:50

01:00

KH6WO

Hawaii

00:30

00:40

00:50

01:00

01:10

ZL6B

New Zealand

00:40

00:50

01:00

01:10

01:20

VK6RBP

Australia

00:50

01:00

01:10

01:20

01:30

JA2IGY

Japan

01:00

01:10

01:20

01:30

01:40

RR9O

Russia

01:10

01:20

01:30

01:40

01:50

VR2B

Hong Kong

01:20

01:30

01:40

01:50

02:00

4S7B

Sri Lanka

01:30

01:40

01:50

02:00

02:10

ZS6DN

South Africa

01:40

01:50

02:00

02:10

02:20

5Z4B

Kenya

01:50

02:00

02:10

02:20

02:30

4X6TU

Israel

02:00

02:10

02:20

02:30

02:40

OH2B

Finland

02:10

02:20

02:30

02:40

02:50

CS3B

Madeira

02:20

02:30

02:40

02:50

00:00

LU4AA

Argentina

02:30

02:40

02:50

00:00

00:10

OA4B

Peru

02:40

02:50

00:00

00:10

00:20

YV5B

Venezuela

02:50

00:00

00:10

00:20

00:30

* IARU (International Amateur Radio Union) je medzinárodná organizácia združujúca národné rádioamatérske organizácie. Jej členskou organizáciou je aj Slovenský zväz rádioamatérov. Hlavnou úlohou IARU je zastupovať svoje členské organizácie a presadzovať ich záujmy na pôde ITU (Medzinárodná Telekomunikačná Únia). Zoznam členských organizácií a ďalšie informácie sú na www.iaru.org.

 

23. Rádioamatérske preteky na KV, národné a významné svetové preteky (kontesty), denník z pretekov, formáty denníkov (CABRILLO, ADIF...)

Rádioamatérske preteky sú jednou z najzaujímavejších činností rádioamatérskej prevádzky. Konajú sa podľa vopred stanovených podmienok a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku zručnosť. Organizujú ich rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie. Cieľom pretekov je nadviazať v určitom časovom úseku čo najvačší počet spojení. Z toho dôvodu si stanice v pretekoch navzájom vymieňajú len report a tzv. súťažný kód, ktorý je uvedený v podmienkach pretekov.

Medzi národné KV preteky organizované Slovenským zväzom rádioamatérov patria OM Aktivity Contest (OM-AC), OM CW preteky a OM SSB preteky, ktoré sú spolu s OK/OM DX Contestom zaradené do súťaže o Slovenský pohár.

Slovenský zväz rádioamatérov (SZR) je organizátorom majstrovstiev Slovenska v práci na KV. Do tejto súťaže sa započítavajú najvýznamnejšie svetové preteky ARRL DX Contest (CW, SSB, RTTY), CQ WW DX Contest (CW, SSB, RTTY), WAEDC Contest (CW, SSB, RTTY) a CQ WW WPX Contest (CW, SSB).

Podmienky národných pretekov nájdete na stránkch kv.szr.sk. Podmienky medzinárodných pretekov nájdete v časopise Rádiožurnál.

Všetky spojenia, ktoré v preteku urobíte, sa zapisujú do súťažného denníka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového denníka. Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel. Aby ste mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto podmienku spĺňajú na KV formáty ADIF (Amateur Data Interchange Format) alebo CABRILLO.

 

24. Rádioamatérske preteky na VKV, národné a významné svetové preteky, denník z pretekov, formát denníkov (EDI)

Rádioamatérske preteky na VKV sú spestrením rádioamatérskej prevádzky pre tých, ktorí sa venujú prevádzke na VKV pásmach. Konajú sa podľa vopred stanovených podmienok a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku zručnosť. Organizujú ich rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie. Cieľom pretekov je nadviazať v určitom časovom úseku čo najvačší počet spojení na čo najväčšiu vzdialenosť. Z toho dôvodu si stanice v pretekoch navzájom vymieňajú report a tzv. súťažný kód, ktorý spravidla tvorí číslo spojenia a WW lokátor, podľa ktorého sa dá zistiť presná vzdialenosť medzi korešpondujúcimi stanicami.

S cieľom zvýšiť aktivitu slovenských VKV rádioamatérov organizuje Slovenský zväz rádioamatérov celoročnú súťaž „VKV prevádzkový aktív“. Podmienky preteku si môžete pozrieť na stránkach vkv.szr.sk. Najpopulárnejšími pretekmi na VKV je 3. subregionál
(Poľný deň), ktorý sa koná každoročne prvý celý víkend v júli. Spolu s ďalšími pretekmi (pozri vkv.szr.sk) sa započítava do majstrovstiev Slovenska v práci na VKV.

Všetky spojenia, ktoré v pretekoch urobíte sa zapisujú do súťažného denníka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového denníka. Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel. Aby ste mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto podmienku spĺňa na VKV formát EDI.

 

25. QSL lístky, spôsob odosielania, QSL služba, výrazy LoTW, eQSL, SAE, SASE, IRC

Rádioamatéri si svoje spojenia navzájom potvrdzujú tzv. QSL lístkom. Je to zaužívaná forma potvrdzovania spojení. Zaslanie QSL lístka minimálne za prvé spojenie s danou stanicou patrí medzi základné pravidlá slušnosti. Hovorí sa, že spojenie končí až odoslaním QSL lístka. QSL lístok je vizitkou každého rádioamatéra, preto sa odporúča jeho vypisovaniu, ale aj grafickej úprave venovať náležitú pozornosť. QSL lístok by mal mať rozmery 140x90 mm a mal by obsahovať tieto údaje: názov vlastnej zeme v anglickom jazyku (SLOVAKIA), výraznú vlastnú volaciu značku, meno operátora s adresou, adresu QSL služby (SARA QSL Bureau, P.O.Box 1, 85299 Bratislava, Slovakia), odporúča sa uvádzať zóny (WAZ 15, ITU 28, podrobnejšie v otázke 21). Súčasťou QSL lístka by mala byť predtlačená tabuľka s údajmi o spojení, ktorá môže byť nahradená samolepiacou etiketou s požadovanými údajmi, ktorými sú:

Značka protistanice s predtlačou „TO RADIO .........“

Dátum spojenia

Čas spojenia v GMT (UTC) (mínus 1 hodina od SEČ, alebo mínus 2 hodiny od LSEČ)

Pásmo v MHz

Druh prevádzky (CW, SSB, RTTY...)

RS(T)

Nad tabuľkou alebo nad značkou protistanice na samolepiacej etikete MUSÍ byť text potvrdzujúci obojstranné spojenie (napr. I am happy to confirm 2-way QSO with:)

QSL lístok môže obsahovať aj údaje o vašom zariadení, anténach a pod. Než si však dáte svoj QSL vytlačiť a nemáte s tým doteraz žiadne skúsenosti, nechajte si celý návrh skontrolovať niektorému rádioamatérovi z blízkeho okolia alebo pracovníkom QSL služby SZR.

Vami vypísamé QSL lístky sa môžu dostať k adresátovi dvoma spôsobmi. QSL lístok môžete poslať priamo na adresu rádioamatéra, s ktorým ste mali spojenie (adresy väčšiny aktívnych rádioamatérov sú na stránke www.qrz.com alebo ich môžete poslať cez QSL službu SZR. Prvý spôsob je rýchlejší, druhý je lacnejší, a preto ho využíva väčšina rádioamatérov. Pre tento účel je zriadená celosvetová sieť QSL služieb členských organizácií IARU, ktoré si navzájom QSL lístky vymieňajú. Táto služba je spravidla (aj u nás) členskou službou. Všetko o tom ako funguje QSL služba SZR, ako sa triedia QSL lístky, poplatky za QSL službu a ďalšie užitočné informácie nájdete na www.hamradio.sk.

LoTW (Logbook of The World) je nový elektronický systém združujúci denníky rôznych staníc a umožňujúci jednoduchšie a lacnejšie potvrdzovanie spojení do rádioamatérskych diplomov vydávaných americkou rádioamatérskou organizáciou ARRL (American Radio Relay League). Podmienkou však je, aby tam obaja účastníci spojenia vložili údaje o ich spojení. Nie je teda potrebné zhromažďovať klasické papierové QSL lístky. Ďalšou podmienkou je, že musíte zo stránky www.arrl.org/lotw do svojho PC nainštalovať špeciálny program. Po splnení uvedených podmienok vydá ARRL certifikát na digitálny podpis, ktorý zabraňuje falšovaniu údajov.

eQSL (www.eqsl.cc) je elektronická schránka QSL, do ktorej môžu všetci rádioamatéri po zaregistrovaní sa vkladať údaje o svojich spojeniach. Tieto údaje sa automaticky zapíšu na univerzálny alebo za mierny poplatok vami navrhnutý QSL lístok, ktorý sa umiestni do schránky stanice, ktorej je určený. Adresát si ho môže prekopírovať do svojho PC a následne vytlačiť. Tieto QSL lístky nie sú chránené digitálnym podpisom, a preto nie sú uznávané do väčšiny diplomov. Sú však uznávané do diplomov vydávaných časopisom CQ. Spôsob registrácie a využívanie eQSL je popísaný krok za krokom na www.eqsl.org/qslcard/Presentation.cfm.

SAE (SELF ADDRESS ENVELOPE) - obálka s napísanou vlastnou adresou.

SASE (SELF ADDRESS STAMPED ENVELOPE) - ofrankovaná obálka s napísanou vlastnou adresou.

IRC (INTERNATIONAL REPLY COUPON) – viď nasledujúci odstavec

Väčšina staníc preferuje posielanie QSL cez QSL buro. Avšak stanice v tých štátoch, kde nie je zriadená QSL služba, alebo nie sú členmi národých organizácií, rôzne DX expedície a pod. požadujú zaslať QSL len direkt (priamo na adresu). Táto forma zasielania QSL sa využíva aj v prípade, keď chcete mať QSL lístok od protistanice rýchlo. Pri tejto forme zasielania QSL treba dodržiavať určité zásady. V prvom rade si musíte uvedomiť, že o QSL žiadate vy, a preto musíte znášať všetky náklady s tým spojené. Spravidla ide o zaslanie spiatočnej obálky s vašou adresou a zaplatenie poštovného z danej krajiny. Na to máte dve možnosti. Poslať SASE alebo SAE + poštovné. Postup v prípade, že použijete SASE: Na obálku napíšete adresu toho, od koho chcete QSL dostať. Do ľavého horného rohu napíšete svoju adresu (odosielateľ). Do tejto obálky vložíte svoj QSL s údajmi o spojení a obálku s vlastnou adresou, do ktorej vám adresát vloží svoj QSL. Táto obálka však musí byť ofrankovaná známkami v požadovanej nominálnej hodnote z krajiny odosielateľa. Ak napríklad chcete získať QSL z Českej republiky, musíte na obálku nalepiť známku v hodnote 18 Kč, ak z USA tak známku v hodnote 98 centov (tieto údaje sú len informatívne a boli platné na začiatku roku 2009). Ak nemáte možnosť získať poštové známky danej krajiny, musíte si uhradiť spiatočné poštovné inou formou (SAE). Postup je ten istý, len namiesto ofrankovanej obálky s vašou adresou vložíte neofrankovanú obálku a priložíte bankovku, ktorá pokryje poštovné náklady. Spravidla to býva 1 alebo 2 USD (alebo ich ekvivalent v euro). Vo väčšine štátov však 1 USD nepokrýva poštovné (1. triedou alebo letecky), preto je potrebné si cenu spiatočného poštovného overiť. Tieto informácie pri vzácnych staniciach alebo DX expedíciách nájdete na stránke www.qrz.com. Na uhradenie spiatočného poštovného môžete namiesto bankovky použiť medzinárodné platidlo IRC. Jeden IRC postačuje na spiatočné poštovné leteckou poštou z každej krajiny v najnižšej hmotnostnej kategórii (spravidla min. 10 gramov). Slovenská pošta pozná IRC pod názvom“medzinárodná odpovedka“ a predáva ho za 2 eurá.

 

26. Rádioamatérske diplomy, DXCC, WAC, IOTA

Rádioamatérska činnosť je veľmi rôznorodá. Niekomu stačí porozprávať sa s priateľmi na 80m pásme, niekto nájde záľubu v pretekoch, cieľom ďalších je získať rôzne ocenenia a diplomy. Rádioamatérskych diplomov, ktoré vydávajú rôzne kluby, organizácie alebo jednotlivci, je veľké množstvo. Základná podmienka pre vydanie diplomu je však pre všetky spoločná. Musíte preukázať (spravidla QSL lístkami), že ste nadviazali spojenie so stanicami platnými do toho ktorého diplomu.

Pod hlavičkou Slovenského zväzu rádioamatérov sa vydávajú diplomy:

W-100-OM - za nadviazanie spojení so 100 stanicami pracujúcimi z územia SR

SLOVENSKO – za spojenia s určitým počtom okresov Slovenska

BRATISLAVA AWARD – za spojenia s určitým počtom staníc z Bratislavy

SLOVENSKÉ HRADY A ZÁMKY - za spojenia s určitým počtom hradov a zámkov v SR

a ďalšie. Podrobné podmienky týchto diplomov sú zverejnené na www.hamradio.sk v rubrike Diplomy.

Medzi jednoduchšie medzinárodné diplomy patrí diplom WAC (Worked All Continents). Vydáva ho medzinárodná rádioamatérska organizácia IARU všetkým rádioamatérom, ktorí preukážu, že mali spojenie so všetkými kontinentami. Diplom sa vydáva v rôznych modifikáciách a jeho presné podmienky nájdete na www.iaru.org/wac.

Medzi najuznávanejšie diplomy patria DXCC a IOTA.

Diplom DXCC (DX Century Club) vydáva ARRL (rádioamatérska organizácia USA). Základný diplom sa vydáva za spojenia so 100 zemami DXCC, ktoré sú uvedené v zozname zemí DXCC. K 1.1.2009 bolo v tomto zozname uvedených 338 zemí. Diplom sa vydáva v rôznych modifikáciach a jeho presné podmienky sú na www.arrl.org/awards/dxcc.

Diplom IOTA (Islands On The Air) vydáva RSGB (rádioamatérska organizácia Veľkej Británie). Základný diplom sa vydáva za nadviazanie spojeni so 100 ostrovmi, ktoré sú uvedené spolu s podmienkami diplomu v tzv. IOTA Directory. Aj tento diplom sa vydáva v rôznych modifikáciách, ktoré si môžete pozrieť na www.rsgbiota.org.

Redakcia rádioamatérskeho časopisu CQ, ktorý vychádza v USA, vydáva diplom WAZ (Worked All Zones). Pre tento účel bol svet rozdelený na 40 zón. Slovensko je zaradené do zóny 15. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodných kontestoch organizovaných časopisom CQ (CQWW DX Contest). Odporúča sa, aby tento údaj bol uvedený na vašom QSL lístku formou WAZ 15.

Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) rozdelila svet do 90 zón. Slovensko je zaradené do zóny 28. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodnom konteste IARU HF Championship. Odporúča sa, aby číslo ITU zóny bolo uvedené na vašom QSL lístku.

 

27. Používanie rádioamatérskych staníc v prípade tiesňových situácií (ARES)

Rádioamatérska tiesňová služba A.R.E.S. je systém opatrení Slovenského zväzu rádioamatérov na zabezpečenie rádiového spojenia rádioamatérskymi prostriedkami pri mimoriadnych udalostiach, v spolupráci s kompetentnými orgánmi a organizáciami SR. Je to rádioamatérska služba, ktorú poskytujú rádioamatéri vytvorením rádiovej tiesňovej siete v prospech obcí, orgánov a organizácií Slovenskej republiky na území SR, ale aj vo vzťahu k zahraničiu. Ide o komunikačný systém, ktorý je schopný v prípade potreby dočasne nahradiť prípadné zlyhanie iných komunikačných systémov počas mimoriadnych udalostí.

Podľa odporúčania Medzinárodnej telekomunikačnej únie - ITU je rádiová sieť A.R.E.S. nezávislá od ostatných telekomunikačných služieb a schopná komunikovať s krízovými štábmi. Povoľovacie podmienky, ako aj zákon 129/2002 Z.z. o Integrovanom záchrannom systéme a jeho § 9, bod 1, písmeno j to umožňujú. Rádioamatérske tiesňové služby fungujú v mnohých krajinách sveta.

Rádioamatérska prevádzka a krízová komunikácia

Amatérska služba má medzi telekomunikačnými službami svoje historické postavenie. Rádiokomunikačný poriadok ITU v časti RR1, odstavec 3.33, definuje amatérsku službu ako rádiokomunikačnú službu, ktorá slúži na vlastné vzdelávanie, vzájomnú komunikáciu a technický vývoj rádioamatérov, ako plne autorizovaných osôb, ktoré sa zaujímajú o rádiotechniku len z osobných dôvodov a bez finančných záujmov. Na Slovensku je rádioamatérska organizácia, zastúpená Slovenským zväzom rádioamatérov, ktorý združuje záujemcov o rádioamatérsku činnosť. Sú to vo väčšine dobrí technici, dobrí KV a VKV operátori, ktorí sa v profesionálnej oblasti buď pohybovali, alebo pohybujú okolo problematiky telekomunikácií. Svoje znalosti obhajujú pred skúšobnou komisiou Telekomunikačného úradu SR a svojou aktívnou rádioamatérskou činnosťou sa samostatne zdokonaľujú vo svojom odbore.

V súčasnej dobe, keď absentuje branná výchova obyvateľstva v tejto oblasti, profesionalizácia Armády SR je v plnom prúde, Ministerstvo vnútra SR a Civilná ochrana obyvateľstva zrušili komunikáciu na KV, môžu byť rádioamatéri potrebnou komunitou, ktorej personálny i technický potenciál by mohol byť využitý počas mimoriadnych udalostí, resp. krízových situácií. Rádioamatérske spojenie sa javí ako veľmi pružné, čo sa v minulosti neraz dokázalo pri riešení krízových situácií. Napríklad pri povodniach v Českej republike, pri odstraňovaní následkov po teroristickom útoku na budovu svetového obchodného centra v USA, po katastrofe tsunami na Andamánskych ostrovoch, resp. po katastrofickom hurikáne Katrina. Vlády niektorých krajín legislatívne podchytili túto komunitu, maximálne podporujú rádioamatérsku činnosť a organizácie, ktoré majú na starosti bezpečnosť občanov a civilnú ochranu, uzatvárajú zmluvy o spolupráci s rádioamatérmi pri zabezpečovaní spojenia počas mimoriadnych udalostí a finančne ich podporujú. Tak je tomu v USA a v mnohých krajinách EÚ. Rádioamatéri I. regiónu ITU (IARU) koordinujú svoju činnosť v oblasti mimoriadnych udalostí a krízových situácií dlhšiu dobu, o čom svedčí konferencia GAREC 2005, ktorá sa konala v Tampere vo Fínsku. Konferencia plnila Rezolúciu 640 svetovej konferencie WARC 1979 v Ženeve, týkajúcu sa použitia rádiokomunikácií v prípade prírodných katastrof v pásmach pridelených amatérskej službe.

Rádioamatéri dokážu zabezpečiť vnútroštátne, medzinárodné, resp. medzikontinentálne spojenie rôznymi druhmi prevádzky. Na celom svete, pri svojej činnosti používajú tieto komunikačné systémy:

- VKV rádiové spojenie

- KV rádiové spojenie

- Satelitné spojenie

- VKV a KV paketovú sieť

- internet ako doplnok k rádioamatérskej činnosti

Technická a prevádzková kompatibilita v rámci vnútroštátneho i medzinárodného rádioamatérstva je na veľmi vysokej úrovni. Z tohto dôvodu môže zohrať dôležitú úlohu aj pri zabezpečovaní cezhraničného spojenia.

Na základe odporúčaní Medzinárodnej telekomunikačnej únie ITU zriadil Slovenský zväz rádioamatérov rádioamatérsku službu A.R.E.S. na zabezpečenie rádiového spojenia rádioamatérskymi prostriedkami v mimoriadnych situáciách. Jej zameranie a činnosť môže byť prospešné samosprávam obcí i štátnej správe. Cieľom Rádioamatérskej tiesňovej služby A.R.E.S. nie je konkurovať v tejto oblasti profesionálne kompetentným orgánom a organizáciám, ale účinne pomáhať, kvalifikovane doplniť čas a priestor na úseku zabezpečovania krízovej komunikácie do nabehnutia profesionálnych systémov. Slovenský zväz rádioamatérov pravidelne 1-krát v týždni testuje lokálne VKV i KV rádiové spojenie na území SR po skončení vysielania rádioamatérskych správ. Slovenskí rádioamatéri disponujú paketovou rádioamatérskou sieťou, ktorá má možnosti prenosu dát rýchlosťou 1,2 kbps nielen v rámci častí územia SR, ale i do zahraničia. Ďalej prevádzačovou rádioamatérskou sieťou, ktorá má regionálny charakter a v niektorých prípadoch presahuje do susedných štátov. Prevádzače sú umiestnené na vhodných dominantách (kopcoch), čím je zabezpečený potrebný dosah rádiostaníc. O zabezpečenie prevádzky týchto sietí sa dobrovoľne starajú rádioamatéri za podpory sponzorov (poskytnutie priestorov, zariadení, energie...). Dosah spojenia je síce miestny, alebo regionálny, ale práve možstvo rádioamatérov môže nahradiť tak potrebnú komunikáciu pri výpadku verejnej telefónnej siete a sietí GSM počas mimoriadnych udalostí.