Rádioamatérska prevádzka pre
triedu Novice
Odpovede na skúšobné otázky
slovenská medzinárodná
A Adam Alpha
B Božena Bravo
C Cyril Charlie
D David Delta
E Emil Echo
F František Foxtrot
G Gustav Golf
H Helena Hotel
I Ivan India
J Jozef Juliett
K Karol Kilo
L Ludvík Lima
M Mária Mike
N Norbert November
O Otakar Oscar
P Peter Papa
Q Quido Quebec
R Rudolf Romeo
S Svätopluk Sierra
T Tomáš Tango
U Urban Uniform
V Václav Victor
W dvojvé Whisky
X Xaver X-ray
Y Ypsilon Yankee
Z Zuzana Zulu
Zoznam požadovaných
Q-kódov pre triedu Novice.
Zoznam požadovaných
skratiek pre triedu Novice.
Zoznam požadovaných medzinárodných
volacích znakov pre triedu Novice.
Každá stanica, ktorá má
povolenie na vysielanie, má pridelenú volaciu značku. Na Slovensku ju
vydáva Telekomunikačný
úrad SR. Z volacej značky sa dá jednoznačne určiť štát (zem
DXCC), z ktorej rádioamatér vysiela.
Každá
volacia značka sa skladá z prefixu, a sufixu. V skladbe volacej
značky je prefix na prvom mieste a každému štátu ho prideľuje ITU (Mezinárodná
telekomunikačná únia). Prefix môže pozostávať:
- z jedného
písmena a jedného čísla (napr. G3, I1, W7 a pod.)
- z dvoch
písmen a jedného čísla (napr. OM3, SP7 a pod.)
- z jedného
písmena a dvoch čísel (napr. S51, T77 a pod.)
- z jedného
čísla, jedného písmena a jedného čísla (napr. 9A1, 3V8 a pod.)
Posledné číslo v prefixe
určuje v mnohých prípadoch územné rozdelenie štátu, nie je to však
pravidlom. Ako príklad môže poslúžiť rozdelenie prefixov OM.
Sufix je posledná časť
značky. Pozostáva z jedného až troch písmen, ktoré nemajú žiadny konkrétny
význam. Môžu to byť iniciály držiteľa značky alebo jednoducho abecedné poradie
vydávaných značiek (AA, AB, AAA, AAB a pod.)
Môžu však vzniknúť aj iné kombinácie
volacích značiek. Obvykle sú vydávané pre rôzne príležitosti, ale vždy musia
byť v súlade s prídelom medzinárodných sérií volacích značiek ITU.
Príkladom môžu byť prefixy OE2008 alebo HB2008 vydané pri príležitosti majstrovstiev
Európy vo futbale, alebo pri iných príležitostiach vydané prefixy OM50, OL2009,
DH150 a pod.
Rozdelenie
prefixov OM1 - OM0:
OM1 - Bratislavský kraj
OM2 - Trnavský kraj
OM3 - držitelia bývalého prefixu OK3 pred 1.1.1993
OM4 - Trenčiansky kraj
OM5 - Nitriansky kraj
OM6 - Žilinský kraj
OM7 - Banskobystrický kraj
OM8 - Košický kraj
OM9 – príležitostné stanice (dvojpísmenový sufix),
cudzinci (trojpísmenový sufix)
OM0 - Prešovský kraj
Rozdelenie
podľa sufixu:
jednopísmenový - pre významné svetové preteky
(kontesty)
dvojpísmenový - pre operátorov triedy E podľa
krajov, okrem prefixov OM3 a OM9
trojpísmenový - AAA-JZZ pre operátorov triedy N
podľa krajov, okrem prefixov OM3 a OM9
OM3K..
a OM3R.. - s trojpísmenovým sufixom sú klubové stanice
OM0N.. - nódy
OM0O.. - prevádzače
OM0P.. - BBS paketovej siete
OM0S.. - BBS pre AMTOR, PACTOR, CLOVER
Volacia
značka /p
– stanica pracuje z iného stanoviska (QTH) ako má napísané v povolení
(Portable)
Volacia
značka /m
– stanica vysiela z mobilného prostriedku, pohybuje sa (Mobile)
Volacia
značka /mm
– stanica je umiestnená na lodi (Maritime Mobile)
Volacia
značka /am
- stanica je umiestnená na palube lietadla. (Aero Mobile)
Rádioamatér
môže vysielať z územia cudzieho štátu bez predchádzajúceho povolenia len v súlade
s podmienkami CEPT (odporúčania
ECC (05)06 a T/R61-01, podrobnejšie v časti o Predpisoch). Volacia
značka musí mať tvar: prefix navštívenej krajiny / vlastná značka (napr. OK/OM1XXX,
SV8/OM1XXX a pod).
Rádioamatérske spojenia sa delia na:
· telegrafické (CW)
· fonické (SSB, AM, FM)
· digitálne (RTTY, PSK31,
OLIVIA, SSTV, PACKET, PACTOR, CLOVER a ďalšie, ktoré neustále pribúdajú)
Okrem klasických spojení
na KV a VKV pásmach sa vo vymedzených frekvenčných segmentoch uskutočňujú aj
spojenia cez umelé družice Zeme, ktoré bývajú spravidla určené na tento
účel. Hovoríme o tzv. družicovej prevádzke.
Skladba rádioamatérskeho
spojenia je závislá od individuálnych schopností rádioamatéra. Pri telegrafických
(CW) spojeniach závisí od znalostí čo najväčšieho množstva skratiek a Q-kódov,
pri fonických spojeniach (okrem spojení s OM a OK stanicami) od jazykových
schopností operátora. Digitálne spojenia môžu byť kombináciou telegrafického
a fonického spojenia, pretože pri nich môžeme používať medzinárodné
skratky a Q-kódy kombinované s otvorenou rečou. Počítačové programy,
pomocou ktorých digitálna prevádzka prebieha, umožňujú vytvorenie rôznych
makier, v ktorých sa dajú nakonfigurovať rôzne varianty prevádzky, od
volania výzvy (CQ) až po ukončenie spojenia. Tieto makrá sa dajú voliť tlačidlami
F1-F12 na klávesnici počítača alebo kliknutím na tlačidlo príslušného makra
v počítačovom programe.
Najnutnejšie
údaje pre bežné spojenia sú report (RST), QTH a krstné meno operátora.
Okrem týchto údajov sa môžu vymieňať rôzne zdvorilostné frázy, informácie
o používanom zariadení, o počasí a pod. Nezabúdajte však, že všetky
vymieňané informácie musia byť v súlade s Povoľovacími podmienkami.
Ako
urobiť spojenie, o čom hovoriť a ako volať CQ (všeobecná výzva) si prečítajte v článku
Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti v bodoch 6 a 7.
Kedy považujeme spojenie za
platné?
Spojenie považujeme za
platné vtedy, keď si stanice bez cudzej pomoci navzájom vymenia a potvrdia
reporty (RS, RST). Pri potvrdení volacej značky je cudzia pomoc povolená.
Skratka DX pôvodne označovala spojenie nad
3000 km. V dobách, keď sa používali malé výkony a len jednoduché antény,
to malo svoje opodstatnenie. Ťažko však dnes považovať za DX spojenie s rádioamatérom
z Moskvy, ktorých sú stovky, napriek tomu, že vzdialenosť z Bratislavy
je viac než 3000 km. Správnejšia definícia teda je, že je to spojenie so
vzácnou stanicou. Záujem o spojenie s takýmito stanicami býva obrovský, a
aby sme umožnili DX stanici urobiť čo najviac spojení, musíme dodržiavať
základné pravidlá:
· Počúvať a ešte raz počúvať. Počúvaním zistíte volaciu značku
DX stanice, spôsob akým pracuje (simplex, split), ak pracuje split, tak kde
počúva a pod. Ak porušíte túto základnú podmienku a zavoláte hoci len omylom na
frekvencii DX stanice, ak pracuje spit, stanete sa terčom kritiky a rôznych
„krčmových“ pomenovaní.
· Ak sa už rozhodnete volať
DX stanicu, vyšlite alebo povedzte svoju značku len raz. Ak budete vysielať
svoju značku dva razy, DX stanice počas vášho volania už odpovedá inej stanici,
čo vy samozrejme nepočujete a začnete preto volať znovu. Šanca na spojenie sa tým
stráca. Hovorí sa tomu „nevypadnúť z rytmu“.
· Ak počujete že vám stanica
odpovedá, odpovedajte rovnakým spôsobom. To znamená, ak vám dá DX stanica len
report (RS, RST), odpovedajte tiež len reportom. Ak udáva report aj svoje meno
(býva to len zriedka), môžete odpovedať podobne.
· NIKDY si v spojení s DX
stanicou nepýtajte QSL informáciu. DX stanica ju spravidla sama oznámi
v určitých časových intervaloch. Ak nie, dá sa zistiť z rôznych
zdrojov (DX cluster, DX bulletiny a pod).
· Nie je etické voči iným
staniciam žiadať DX stanicu o preladenie na iné pásmo.
Prevádzka SIMPLEX znamená, že DX stanica vysiela
aj počúva na rovnakej frekvencii. V DX prevádzke sa používa zriedkavo,
pretože spôsobuje vzájomné rušenie.
Prevádzka SPLIT (= rozložiť, rozdeliť) znamená,
že DX stanica vysiela na jednej frekvencii a počúva na inej alebo v určitom
frekvenčnom segmente, ktorý udáva.
Pri
DX prevádzke je dôležité poznať nasledovné slová, skratky a Q-kody:
Down (DWN) – dolu, napr. down 5 znamená volajte ma o 5 kHz
nižšie
Up – hore, napr. up 5 znamená volajte ma o 5 kHz vyššie, up
5-10 znamená volajte ma od 5 do 10 kHz vyššie
Listen up - počúvam vyššie, bez
udania frekvencie
Listen down – počúvam nižšie, bez
udania frekvencie
QSX 5 up – používa sa pri CW
prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz vyššie
QSX 5 dwn - používa sa pri CW
prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz nižšie
QZF - volajte ma na mojej
frekvencii
Dôležitým predpokladom úspešnosti
pri nadväzovaní spojení s DX stanicami je taktika. Dočítate sa o tom v článku Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavcoch 8, 9 a 10.
Digitálna
prevádzka slúži na prenos informácií medzi počítačmi prepojenými krátkovlnným
(ale aj VKV) prostredím. Medzi najpoužívanejšie druhy digitálnej prevádzky
patrí RTTY (Radio TeleType), rôzne modifikácie PSK (Phase Shift Keying), OLIVIA
a SSTV (Slow Scan TeleVision). Zo starších druhov, ktoré sa stále ešte
v obmedzenej miere používajú, je to najmä Packet Radio (PR). Digitálnych
druhov prevádzky je však podstatne viac a nové neustále pribúdajú.
Prevádzka
prebieha na všetkých KV pásmach v segmentoch vyhradených pre DIGI
prevádzku, ktoré sú z hľadiska šírky pásma rozdelené na 500 Hz a 2700
Hz. Navyše, v rámci týchto segmentov sú jednotlivé digi módy situované do
zaužívaných častí. Takže napr. prevádzka PSK31 prebieha v spodných
častiach 500 Hz segmentov a horná časť je vyhradená pre RTTY. V segmentoch
so šírkou pásma 2700 Hz sa prevádzkujú napr. módy SSTV a OLIVIA. Typické
frekvencie pre PSK31 (najpoužívanejší mód z radu PSK) pre triedu Novice
sú: 1838, 3580, 21070 a 28120 kHz. Typické frekvencie pre SSTV sú: 3735
a 28680 kHz. Segmenty so šírkou pásma 500 Hz pre triedu N sú: 1838-1840
kHz, 3580-3600 kHz, 21070-21110 kHz a 28070-28150 kHz. Segmenty so šírkou
pásma 2700 Hz pre triedu N sú: 1840-1842 kHz, 3600-3620 kHz, 21110-21120 kHz
a 28300-28320 kHz.
Prevádzka cez kozmické
prevádzače známa skôr pod názvom satelitná prevádzka sa uskutočňuje
prostredníctvom prevádzačov umiestnených na družiciach. Družice vyrobené pre
tento účel sa pohybujú okolo Zeme spravidla po kruhovej alebo elyptickej dráhe.
Zo svojej výšky pokrýva družica signálom istú kruhovú časť zemegule. Z toho
vyplýva, že komunikácia cez družice je možná len pre tie stanice, ktoré sa
nachádzajú v tomto dosahu družice. Veľkosť plochy, ktorú môže družica
pokryť svojim signálom, závisi na výške jej dráhy. Nízka dráha je od 200 do
1000 km, vysoká okolo 10000 km a geostacionárna vo výške 35786 km (na
geostacionárnej dráhe zatiaľ rádioamatérske družice nie sú). Komunikačné
možnosti sa tak pohybujú od 2000 do 12000 km.
Prevádzače
umiestnené na družici pracujú zásadne s prevodom jedného pásma do druhého
(napr. z 2m na 10m, zo 70cm na 2m a pod.). Frekvencia, na ktorej vysielate,
sa volá UPLINK, signál zo satelitu k Zemi sa volá DOWNLINK. Na spojenie
cez satelity stačí bežný transceiver (100 W), odporúča sa však smerová anténa s možnosťou
otáčania nielen v azimute, ale aj v elevácii. Oporúča sa používať
vhodný počítačový program, ktorý dokáže vypočítať dráhu satelitu v danej
dobe.
Tejto
problematike sa podrobnejšie venovala rubrika „Amatérske satelity“, ktorú viedol
OM7AQ v časopise Rádiožurnál (3/06 – 4/07).
Slovo hamspirit znamená v doslovnom preklade „duch rádioamatérstva“. Vo voľnom preklade sa dá vysvetliť ako „morálny kódex rádioamatéra“. Napísal ho
už v roku 1928 Paul M. Segal, W9EEA a jeho voľný preklad, mierne
aktualizovaný na dnešnú dobu tak, aby nestratil nič zo svojich pôvodných
myšlienok, je nasledovný:
Rádioamatér
je:
1. Ohľaduplný – nikdy vedome nevysiela tak, aby maril radosť z vysielania
iným.
2. Loajálny - osvedčuje svoju oddanosť povzbudením a podporou svojich
priateľov rádioamatérov, svojho miestneho klubu a národnej organizácie, ktorá
ho zastupuje pred štátnymi orgánmi a organizáciami IARU a ITU
3. Progresívny - moderné vedomosti mu
umožnia mať moderné a účinné zariadenie a tomu zodpovedá aj jeho prevádzka
4. Priateľský - pomaly a trpezlivo vysiela,
ak je o to požiadaný. Priateľsky pomáha a radí začiatočníkom, ochotne pomáha,
spolupracuje a uvažuje v záujme ostatných. Sú to znaky amatérskeho ducha.
5. Zodpovedný - rádioamatérstvo je
koníček. Nikdy neprekáža povinnostiam k domovu, práci, škole a
spoločnosti.
6. Vlastenecký - jeho vedomosti a jeho stanica sú vždy pripravené slúžiť jeho vlasti a
spoločnosti
Sú to bežné vlastnosti,
ktoré by mal mať každý slušný človek. Na pásmach sa stretávame nielen s rádioamatérmi
vlastnej zeme, ale aj s rádioamatérmi z iných zemí. Sme posudzovaní
práve podľa nášho prejavu. Záleží preto len na nás, aby sa o slovenských
rádioamatéroch hovorilo čo najlepšie. Takže vzájomná úcta a slušnosť,
ohľaduplnosť, ochota pomôcť druhému s technickými aj prevádzkovými
problémami, zasielanie QSL lístkov, prispôsobenie rýchlosti vysielania
schopnostiam protistanice a pod. Pamätajte si, že rádioamatér musí byť vždy a za
každých okolností džentlmen!
Rádioamatéri, hovoriaci
slovenským alebo českým jazykom, si medzi sebou tykajú. Je to dané tým, že
všetci sme priatelia, ktorí majú rovnaký koníček (hobby). Rovnaké práva a povinnosti
má preto veterán aj začiatočník. Najrozšírenejší jazyk používaný pri
rádioamatérskych spojeniach – angličtina – nepozná rozdiel medzi TY a VY. Pri
osobných stretnutiach rádioamatérov je však potrebné dodržiavať spoločenské
pravidlá, zvyky a podľa nich voliť tykanie alebo vykanie.
O tom,
ako sa správať na pásmach v rôznych situáciach, si prečítajte v článku Etika a pravidlá prevádzky
rádioamatérov v kapitole I – Rádioamatérsky
kódex správania.
Rádioamatéri nadväzujú
spojenia vo väčšine prípadov náhodilo. O obsahu rádioamatérskeho spojenia hovorí Rádiokomunikačný poriadok ITU a Povoľovacie podmienky,
ale napriek tomu je náplň
rádioamatérskeho spojenia veľmi bohatá. Záleží to však na samotných
operátoroch, na ich znalosti skratiek a Q-kódov pri telegrafických spojeniach,
alebo jazykových schopnostiach pri fonických spojeniach. Než zvládnete taktiku pri
nadväzovaní prvých spojení, odporúča sa používať popisovaný vzorový postup.
Môžete
sa rozhodnúť pre jeden z dvoch základných postupov. Buď zavoláte výzvu
(CQ), alebo si počúvaním nájdete stanicu, ktorá práve výzvu volá a zavoláte ju.
Druhá možnosť má tú výhodu, že si môžete vybrať stanicu, s ktorou chcete urobiť
spojenie.
Zapamätajte si, že výzvu
môžete začať volať LEN na
neobsadenej frekvencii. O tom, či je frekvencia voľná, sa pri fonickej
prevádzke presvedčíte jednoduchou otázkou v slovenčine „Je frekvencia voľná?“, alebo v angličtine
(je dominantým jazykom rádioamatérov) „Is
this frequency in use?“. V telegrafickej prevádzke je na
to určený Q-kód „QRL?“ Ak vám niekto odpovie „nie, frekvencia je
obsadená“, alebo „Yes, frequency is
in use“, alebo odpovie skratkami YES,
QRL, QSY, prelaďte sa na inú frekvenciu a opäť sa spýtajte, či je
frekvencia voľná. Ak na uvedené otázky nikto nezareaguje, je frekvencia voľná a
môžete začať volať CQ (všeobecnú výzvu). Ak vám na výzvu nikto neodpovie,
zopakujte ju.
Ak chcete mať spojenie len
s určitým štátom alebo oblasťou, môžete zavolať tzv. smerovú výzvu. Napríklad
CQ JA (smerová výzva pre japonské
stanice), CQ AF (CQ Africa) -
smerová výzva pre stanice v Afrike. Ak sami počujete smerovú výzvu a
zistíte, že nie je určená OM staniciam ani staniciam v Európe, nevolajte!
Spojenie môžete v zásade
rozdeliť do troch častí. V prvej časti sa po nadviazaní spojenia navzájom
predstavíte, vymeníte si report o vzájomnej počuteľnosti (RS, RST). V druhej
časti si môžete vymeniť informácie o zariadení, anténe, počasí a pod. V tretej,
záverečnej časti poďakujete za spojenie, dohodnete výmenu QSL lístkov a
rozlúčite sa.
Všeobecná výzva, výzva všetkým zo stanice OM3XXX (OM3XXX hláskujete a opakujete všetko ešte raz), OM3XXX
prechádza na príjem. Volacie značky
hláskujete.
OM3XXX, OM3XXX volá ťa OM1YYY,
OM1YYY
OM1YYY tu OM3XXX, dobrý deň milý priateľ, ďakujem za zavolanie. Report pre
teba je 57, 57, moje meno je Jano, Jano a vysielam z Bratislavy. Ako
si to prijal? OM1YYY tu OM3XXX.
OM3XXX tu OM1YYY, dobrý deň Jano, ďakujem za report z Bratislavy Report
pre teba je 58, 58. Moje meno je Rasťo, Rasťo a vysielam z Košíc.
OM3XXX tu OM1YYY.
OM1YYY tu OM3XXX. Všetko som stopercentne prijal, Rasťo. Používam
transceiver ..... a anténa je dipól. Prosím o zaslanie tvojho QSL
lístka, môj ti stopercentne pošlem. OM1YYY tu OM3XXX.
OM3XXX tu OM1YYY. Všetko stopercentne prijaté, Jano. Môj transceiver je .....
a tiež používam dipól vo výške 20m. Ďakujem ti za spojenie, želám veľa
úspechov a teším sa niekedy opäť dopočutia. OM3XXX tu OM1YYY ahoj!
OM1YYY tu OM3XXX, ďakujem za spojenie Rasťo a želám príjemný deň, ahoj!
OM1YYY tu OM3XXX.
CQ CQ
CQ DE OM3XXX OM3XXX (opakujte dva až
trikrát) AR
OM3XXX
OM3XXX DE OM1YYY OM1YYY K
OM1YYY DE OM3XXX = GE DR OM ES TNX FER CALL = UR RST 599 599 MY NAME IS
JANO JANO QTH BRATISLAVA BRATISLAVA = PSE HW? OM1YYY DE OM3XXX KN
OM3XXX DE OM1YYY = GE JANO TNX FER RPRT = UR RST 579 579 MY NAME IS RASTO
RASTO QTH KOSICE KOSICE = HW? OM3XXX DE OM1YYY KN
OM1YYY DE OM3XXX = ALL OK RASTO TNX FER INFO = MY TCVR IS ..... ANT DIPOLE
= PSE UR QSL MY QSL IS SURE VIA BUREAU = OM1YYY DE OM3XXX KN
OM3XXX DE OM1YYY = OK JANO TNX FR INFO = MY TCVR IS ..... ANT DIPOLE = MY
QSL IS OK ALSO VIA BUREAU = OM3XXX DE OM1YYY KN
Uvedené vzory sú skutočne len vzory pre úplného začiatočníka. Po opadnutí počiatočnej
nervozity a urobení niekoľkých spojení sa sami zbavíte tejto formality a vaše
spojenia sa stanú bezprostredné a budú kopírovať bežný rozhovor medzi dvoma
priateľmi.
Prevádzka BK (break) je jeden zo spôsobov telegrafickej prevádzky. Ak vaše zariadenie
umožňuje túto prevádzku, môžete pri vysielaní medzi svojimi značkami počúvať
volanie protistanice. Je to vlastne veľmi rýchle elektronické prepínanie
príjem-vysielanie v rytme telegrafických značiek. Moderné transceivre túto
prevádzku umožňujú a je len na operátorovi, či ju využije alebo nie.
Kontestové spojenia (kontest
= preteky, súťaž). Rôzne rádioamatérske organizácie,
kluby a pod. organizujú za účelom spestrenia činnosti alebo zvýšenia
aktivity rádioamatérske kontesty. Jednou zo základných podmienok kontestu je
nadviazať v určenom časovom úseku čo najväčší počet spojení. Z toho
dôvodu sa v nich vymieňajú len najnutnejšie údaje. Spravidla to býva
report (RS, RST), za ktorým nasleduje kód špecifický pre ten-ktorý kontest.
Môže to byť poradové číslo spojenia, okresný znak, zóna, lokátor a pod. Kontestovú
prax získate počúvaním na pásmach, ktorému musí predchádzať oboznámenie sa s podmienkami
kontestu. Podmienky kontestov sú uverejňované v časopise Rádiožurnál,
alebo napr. na
stránkach kv.szr.sk a vkv.szr.sk. Niekoľko rád ako sa správať v kontestoch
je v článku
Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavci 15.
AR znamená ukončenie relácie, za tým nasleduje K, KN,
SK.
K znamená, že prechádzate na príjem pre hociktorú
stanicu. Používa sa po skončení všeobecnej výzvy (CQ)
KN znamená, že prechádzate na príjem len pre konkrétnu stanicu. Používa sa
pri ukončení relácie prebiehajúceho spojenia. Pre iné stanice je to informácia,
aby vás nevolali, pretože spojenie ste ešte neukončili.
SK znamená koniec vášho spojenia s konkrétnou
stanicou. Pre ostatné stanice znamená, že vás môžu volať.
CL znamená
ukončenie vysielania a vypnutie stanice.
Prevádač (repeater) je vlastne prijímač a vysielač naladený na vopred
určenú frekvenciu v pásme VKV. Najviac využívané prevádzače pracujú v pásme
145 MHz (2m) prevádzkou FM (F3). Využívajú pridelené frekvenčné spektrum v súlade
s odporúčaním IARU pre kanály označené R0 až R8 s rozostupom 25 alebo
12,5 kHz. Pracujú v duplexnom režime a frekvenčný odstup medzi TX a RX
je 600 kHz. Výkon vysielača býva podľa jeho využitia 2 až 15 W. Prijímač prevádzača
je v trvalej prevádzke. Prevádzač sa spúšťa tónom (1750 Hz) alebo nosnou
vlnou. Krátko po spustení sa predstaví volacou značkou. Ak je niekoľko desiatok
sekúnd bez signálu, riadiaca jednotka vypne vysielaciu časť.
V ostatných rokoch sa na Slovensku rozširujú prevádzače v pásme
435 MHz (70cm). Tieto prevádzače vysielajú v hornej časti pásma (nad
438,900 MHz) a počúvajú o 7,6 MHz nižšie. Väčšina z nich je
pripojená do internetovej siete Echolink, ktorá umožňuje ich vzájomné prepojenie,
prípadne priamy vstup cez internet.
Prevádzače sa umiestňujú na vhodných kopcoch alebo vysokých budovách, čím
umožňujú prekonať prekážky v šírení VKV. Na prevádzku stačia aj veľmi
malé výkony a všeobecne platí, že umožňujú s malým výkonom pokryť
veľkú časť územia.
Zásady práce cez prevádzač si môžete prečítať v článku Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavci
5.
Zoznam prevádzačov na Slovensku je na www.hamradio.sk
v rubrike Prevádzače.
V rádioamatérskej prevádzke
sa na ohodnotenie čitateľnosti, sily a a čistoty signálu používa
systém RST (pri CW spojeniach) a RS (pri fonických spojeniach). V rádioamatérskom
slangu ich nazývame report. Prvé
číslo reportu určuje čitateľnosť signálu
(z anglického Readibility) a uvádza
sa v číslach 1-5:
R1 - nečitaľný signál
R2 - sotva čitateľný signál
R3 - s ťažkosťami čitateľný signál
R4 - bez ťažkostí čitateľný signál
R5 - vynikajúco
čitateľný signál
Druhé číslo reportu určuje silu
signálu (z anglického Strength)
a uvádza sa v číslach 1-9:
S1 - slabý, sotva vnímateľný signál
S2 - veľmi slabý signál
S3 - slabý signál
S4 - postačujúci signál
S5 - celkom dobrý signál
S6 - dobrý signál
S7 - celkom silný signál
S8 - silný signál
S9 - veľmi
silný signál
Kvalita tónu (z anglického Tone) sa pôvodne určovala v stupňoch
1–9. Bolo to však v začiatkoch rádioamatérstva, keď kvalita tónu len
zriedkavo predstavovala neskreslený sínusový signál. V súčasnosti sa z pôvodnej
stupnice používajú len čísla 7-9:
T7 - takmer čistý tón so slabou striedavou zložkou
T8 - čistý tón s obsahom veľmi miernej striedavej zložky
T9 - úplne
čistý tón
V rádioamatérskej praxi sa
však na KV pásmach stretávame (i keď len zriedka) aj s reportami 50 (päť,
nula) pri fonickej prevádzke, alebo 509 (päť, nula, deväť) pri CW prevádzke. Podľa
horeuvedených hodnotení na prvý pohľad úplne nelogické, lebo ak sila signálu S1
je slabý, sotva vnímateľný signál, tak S0 musí byť nepočuteľný signál, ktorého
čitateľnosť predsa nemôže byť R5. Vysvetlenie je jednoduché. Silu signálu môžeme
určovať dvoma spôsobmi. Subjektívne, vlastným úsudkom, podľa toho ako stanicu
počujeme, a v tom prípade platí uvedená stupnica. Alebo ju môžeme
určovať objektívne podľa S-metra, a v tom prípade má údaj S0 svoje
opodstatnenie, pretože zodpovedá sile signálu na vstupe prijímača 0,105 uV. A takýto
signál dokážu moderné prijímače spracovať tak, že čitateľnosť dosahuje úrovne
R5. Z tohto dôvodu vypustili vydavatelia najuznávanejších rádioamatérskych
diplomov (DXCC, WAZ...) jednu z podmienok, ktorá hovorí, že do diplomu sú
uznávané len tie spojenia, v ktorých je minimálny report 33 alebo 337.
S KV
pásma pásma nad 30 MHz
(uV/50Ω) (uV/50Ω)
9 50 5
8 25 2,5
7 12,5 1,26
6 6,3 0,63
5 3,2 0,32
4 1,6 0,16
3 0,8 0,08
2 0,4 0,04
1 0,21 0,02
0 0,1 0,01
Elektromagnetické vlny sa v homogénnom prostredí šíria priamočiaro
všetkými smermi rýchlosťou 300 000 km/s. V reálnom prostredí, ktorým
je zemská atmosféra, je táto rýchlosť menšia, pretože toto prostredie nie je
homogénne a dochádza k odrazom a rozptylom vĺn, prípadne ich kombináciám.
Najnižšou vrstvou
atmosféry je troposféra (do 11 km od zemského povrchu), Nad ňou je stratosféra
(11 až 60 km) a vyššie sa nachádzajú jednotlivé vrstvy ionosféry (60 až
450 km), ktoré najviac ovplyvňujú šírenie krátkych vĺn. Ionosféra sa výškovo
delí na niekoľko vrstiev:
Vrstva D –
vzniká vo výške 50-100 km
Vrstva E - vzniká
vo výške 90-130 km (jej modifikáciou je sporadická vrstva Es)
Vrstva
F - vzniká vo výške 130-250 km (v lete a cez deň sa vplyvom ultrafialového
žiarenia delí na vrstvy F1 a F2)
Šírenie krátkych vĺn
Do pásma krátkych vĺn (KV) patria vlny od 200 m do 10 m (1,5 až 30 MHz). Krátke
vlny sa šíria prízemnou aj priestorovou vlnou. Šírenie prízemnou vlnou však
nemá na krátkych vlnách veľký význam, pretože vplyvom veľkého útlmu nad polovodivou
zemou sa pri povolených výkonoch vysielačov šíria len na vzdialenosť niekoľko
desiatok kilometrov.
Podstatné je šírenie priestorovou vlnou, ktorá sa odráža od ionosféry späť
k Zemi, čo umožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Nejde však
o klasický odraz, skôr o ohyb. Platí tu pravidlo, že čím je
frekvencia vyššia, tým ľahšie vlna ionosférou prejde a menej sa ohýba. Preto
je výhodnejšie najmä na vyšších frekvenciách, aby rádiová vlna dopadla na
príslušnú vrstvu ionsféry pod menším uhlom. Vyžarovací uhol a tým aj uhol
dopadu môžeme ovplyvniť konštrukciou antény. V praxi pre DX prevádzku
platí, že čím kratšie pásmo, tým by mal byť vyžarovací uhol antény nižší.
Šírenie rádiových vĺn najmä na krátkych vlnách ovpyvňuje aktivita Slnka.
Vlastná slnečná činnosť nie je každý rok rovnaká, ale podlieha periodicky sa
opakujúcim zmenám, ktoré sa prejavujú zmenou počtu a plochy tzv. slnečných
škvŕn. Slnečné škvrny sú viditeľné aj opticky ako tmavé škvrny na povrchu
Slnka. Vyvolávajú vyžarovanie silnej energie a značne tak ovplyvňujú stav
ionosféry. Slnečná činnosť má v priebehu rokov rôznu intenzitu, ktorej
maximá a minimá sa periodicky opakujú. Doba od jedného minima po druhé
minimum je premenlivá, ale v priemere trvá asi 11 rokov. Hovoríme tomu jedenásťročný slnečný cyklus.
Veľmi krátkymi vlnami (VKV) nazývame vlny kratšie než 10 m (nad 30 MHz). Šíria
sa najmä prízemnou vlnou priamočiaro a spravidla v dosahu priamej
viditeľnosti. Vplyv terénnych prekážok na šírenie VKV je značný. Priama vlna sa
od nich odráža a za miestom odrazu vzniká „tieň“. Ten je tým ostrejší, čím
je vyššia frekvencia. Takouto prekážkou je aj zaoblenie zemského povrchu.
Pretože prostredie atmosféry nie je homogénne, vlna sa pri šírení láme
a ohýba, takže sa od povrchu Zeme vzďaľuje pomalšie a vzniká tzv. atmosférický lom. Vďaka tomuto lomu sú
rádiové vlny schopné ohýbať sa okolo zemského povrchu a dosiahnuť tak
bodov aj za hranicou priamej viditeľnosti. Treba však povedať, že tento
čiastočný ohyb sa dosiahne za cenu pomerne veľkého útlmu signálu.
Druhy šírenia veľmi krátkych vĺn:
Tropo - vyskytuje sa spravidla v jesenných mesiacoch a umožňuje robiť
spojenia po celej Európe
Es - vyskytuje sa spravidla od mája do augusta a umožňuje spojenia
s malým výkonom až na vzdialenosť 2500 km
Aurora - umožňuje spojenia od tzv. polárnej žiare, ktorá sa najčastejšie vyskytuje
v marci alebo októbri a umožňuje spojenia na vzdialenosť viac než
1000 km
MS (Meteor Scattering = meteorický rozptyl) – Zem sa na svojej ceste okolo
Slnka stretáva s množstvom tzv. meteorických rojov, ktoré sa objavujú pravidelne
každý rok takmer v tom istom čase. Technika týchto spojení si však
vyžaduje zručnosť a zodpovedajúce technické vybavenie.
EME (Earth-Moon-Earth = Zem-Mesiac-Zem) – Spojenie odrazom od mesačného
povrchu. Je to z technického hľadiska najnáročnejší druh prevádzky na VKV.
Rádioamatérske majáky nevysielajú žiadne informácie. Slúžia výhradne na
sledovanie aktuálnych podmienok šírenia v pásmach a do oblastí, v
ktorých pracujú. Majáky pracujú na frekvenciách na tento účel vyhradených
vo frekvenčnej tabuľke IARU. Na KV sú to frekvencie: 14099-14101 kHz,
18109-18111 kHz, 21149-21151 kHz, 24929-24931 kHz a 28190-28300 kHz. V týchto
segmentoch je zakázané vysielať. V pásme
VKV je pre majáky vyhradený segment 144,400-144,500 MHz.
Na sledovanie práve aktuálnych podmienok šírenia slúži tzv. celosvetová
sieť majákov, známa pod názvom IBP (Internationl Beacon Project), ktorej
sponzorom je kalifornská DX nadácia NCDXF a medzinárodná rádioamatérska
organizácia IARU*. Do siete je zapojených 18 majákov rozmiestnených
v rôznych štátoch tak, aby pokrývali všetky hlavné smery. Majáky sú
zosynchronizované tak, že jedno kolo trvá 3 minúty. Z toho vyplýva, že
každý maják má na odvysielanie správy 10 sekúnd. Vysielanie pozostáva
z volacej značky majáka rýchlosťou 110 znakov za minútu, po ktorej
nasledujú štyri jednosekundové čiarky. Volacia značka a prvá čiarka sú
vysielané s výkonom 100 W, ďalšie tri čiarky sú vysielané s výkonom
10 W, 1 W a 100 mW. Celý proces je zrejmý z priloženej tabuľky.
|
Call |
14.100 |
18.110 |
21.150 |
24.930 |
28.200 |
|
|
United Nations |
00:00 |
00:10 |
00:20 |
00:30 |
00:40 |
|
|
Canada |
00:10 |
00:20 |
00:30 |
00:40 |
00:50 |
|
|
United States |
00:20 |
00:30 |
00:40 |
00:50 |
01:00 |
|
|
Hawaii |
00:30 |
00:40 |
00:50 |
01:00 |
01:10 |
|
|
New Zealand |
00:40 |
00:50 |
01:00 |
01:10 |
01:20 |
|
|
Australia |
00:50 |
01:00 |
01:10 |
01:20 |
01:30 |
|
|
Japan |
01:00 |
01:10 |
01:20 |
01:30 |
01:40 |
|
|
Russia |
01:10 |
01:20 |
01:30 |
01:40 |
01:50 |
|
|
Hong Kong |
01:20 |
01:30 |
01:40 |
01:50 |
02:00 |
|
|
Sri Lanka |
01:30 |
01:40 |
01:50 |
02:00 |
02:10 |
|
|
South Africa |
01:40 |
01:50 |
02:00 |
02:10 |
02:20 |
|
|
Kenya |
01:50 |
02:00 |
02:10 |
02:20 |
02:30 |
|
|
Israel |
02:00 |
02:10 |
02:20 |
02:30 |
02:40 |
|
|
Finland |
02:10 |
02:20 |
02:30 |
02:40 |
02:50 |
|
|
Madeira |
02:20 |
02:30 |
02:40 |
02:50 |
00:00 |
|
|
Argentina |
02:30 |
02:40 |
02:50 |
00:00 |
00:10 |
|
|
Peru |
02:40 |
02:50 |
00:00 |
00:10 |
00:20 |
|
|
Venezuela |
02:50 |
00:00 |
00:10 |
00:20 |
00:30 |
* IARU (International Amateur Radio Union) je medzinárodná organizácia
združujúca národné rádioamatérske organizácie. Jej členskou organizáciou je aj
Slovenský zväz rádioamatérov. Hlavnou úlohou IARU je zastupovať svoje členské
organizácie a presadzovať ich záujmy na pôde ITU (Medzinárodná
Telekomunikačná Únia). Zoznam členských organizácií a ďalšie informácie sú
na www.iaru.org.
Rádioamatérske preteky sú jednou z najzaujímavejších činností
rádioamatérskej prevádzky. Konajú sa podľa vopred stanovených podmienok
a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku zručnosť. Organizujú ich
rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie. Cieľom pretekov je nadviazať
v určitom časovom úseku čo najvačší počet spojení. Z toho dôvodu si
stanice v pretekoch navzájom vymieňajú len report a tzv. súťažný kód,
ktorý je uvedený v podmienkach pretekov.
Medzi národné KV preteky organizované Slovenským zväzom rádioamatérov
patria OM Aktivity Contest (OM-AC), OM CW preteky a OM SSB preteky, ktoré sú spolu
s OK/OM DX Contestom zaradené do súťaže o Slovenský pohár.
Slovenský zväz rádioamatérov (SZR) je organizátorom majstrovstiev Slovenska
v práci na KV. Do tejto súťaže sa započítavajú najvýznamnejšie svetové
preteky ARRL DX Contest (CW, SSB, RTTY), CQ WW DX Contest (CW, SSB, RTTY), WAEDC
Contest (CW, SSB, RTTY) a CQ WW WPX Contest (CW, SSB).
Podmienky národných pretekov nájdete na stránkch kv.szr.sk.
Podmienky medzinárodných pretekov nájdete v časopise Rádiožurnál.
Všetky spojenia, ktoré v preteku urobíte, sa zapisujú do súťažného denníka.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového denníka.
Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel. Aby ste
mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať
vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste
používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre
prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto podmienku spĺňajú na KV formáty
ADIF (Amateur Data Interchange Format) alebo CABRILLO.
Rádioamatérske preteky na VKV sú spestrením rádioamatérskej prevádzky pre
tých, ktorí sa venujú prevádzke na VKV pásmach. Konajú sa podľa vopred
stanovených podmienok a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku
zručnosť. Organizujú ich rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie.
Cieľom pretekov je nadviazať v určitom časovom úseku čo najvačší počet
spojení na čo najväčšiu vzdialenosť. Z toho dôvodu si stanice v pretekoch
navzájom vymieňajú report a tzv. súťažný kód, ktorý spravidla tvorí číslo
spojenia a WW lokátor, podľa ktorého
sa dá zistiť presná vzdialenosť medzi korešpondujúcimi stanicami.
S cieľom zvýšiť aktivitu slovenských VKV rádioamatérov organizuje
Slovenský zväz rádioamatérov celoročnú súťaž „VKV prevádzkový aktív“. Podmienky
preteku si môžete pozrieť na stránkach vkv.szr.sk.
Najpopulárnejšími pretekmi na VKV je 3. subregionál
(Poľný deň), ktorý sa koná každoročne prvý celý víkend v júli. Spolu
s ďalšími pretekmi (pozri vkv.szr.sk) sa započítava do
majstrovstiev Slovenska v práci na VKV.
Všetky spojenia, ktoré v pretekoch urobíte sa zapisujú do súťažného
denníka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového
denníka. Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel.
Aby ste mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať
vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste
používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre
prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto
podmienku spĺňa na VKV formát EDI.
WW lokátor. Aby sa dala s čo najväčšou presnosťou určiť poloha stanice,
používajú rádioamatéri systém lokátorov. Lokátor je šesťmiestna skupina znakov
pozostávajúca z dvoch písmen, dvoch čísel a opäť dvoch pismen. Zemský
povrch je rozdelený na 18x18 polí
s rozmermi 20 stupňov zemepisnej dĺžky a 10 stupňov zemepisnej šírky.
Jednotlivé polia určuje prvá kombinácia písmen. Pole AA začína na 90-tich
stupňoch južnej šírky a 180-tich stupňoch západnej dĺžky. Ďalej sa
postupuje vždy od juhu k severu a od západu na východ. Každé pole je
rozdelené na 100 štvorcov
s rozmermi 2 stupne zemepisnej dĺžky krát 1 stupeň zemepisnej šírky.
Jednotlivé štvorce určuje dvojica čísel. Takže štvorec 00 je vľavo dolu, 09 je
v ľavo hore, 90 je v pravo dolu a 99 je v pravo hore. Každý
štvorec s číselným označením sa ďalej delí na 24x24 štvorčekov ktoré
rozlišuje posledná dvojica písmen. Ich rozmer je 2,5 x 5 minút. Štvorček AA je
opäť v ľavo dolu, atď.
Pred niekoľkými rokmi sa vzialenosti medzi dvoma stanicami (QRB) merali na lokátorových mapách
pomocou pravítka. Dnes to robia počítačové programy.
Rádioamatéri
si svoje spojenia navzájom potvrdzujú tzv. QSL lístkom. Je to zaužívaná forma
potvrdzovania spojení. Zaslanie QSL lístka minimálne za prvé spojenie
s danou stanicou patrí medzi základné pravidlá slušnosti. Hovorí sa, že
spojenie končí až odoslaním QSL lístka. QSL lístok je vizitkou každého
rádioamatéra, preto sa odporúča jeho vypisovaniu, ale aj grafickej úprave
venovať náležitú pozornosť. QSL lístok by mal mať rozmery 140x90 mm a mal
by obsahovať tieto údaje: názov vlastnej zeme v anglickom jazyku
(SLOVAKIA), výraznú vlastnú volaciu značku, meno operátora s adresou,
adresu QSL služby (SARA QSL Bureau, P.O.Box 1, 85299 Bratislava, Slovakia), odporúča
sa uvádzať zóny (WAZ 15, ITU 28, podrobnejšie v otázke 21). Súčasťou QSL
lístka by mala byť predtlačená tabuľka s údajmi o spojení, ktorá môže
byť nahradená samolepiacou etiketou s požadovanými údajmi, ktorými sú:
Značka protistanice s predtlačou „TO RADIO .........“
Dátum spojenia
Čas spojenia v GMT (UTC) (mínus 1 hodina od SEČ, alebo mínus 2 hodiny
od LSEČ)
Pásmo v MHz
Druh prevádzky (CW, SSB, RTTY...)
RS(T)
Nad tabuľkou alebo nad značkou protistanice na samolepiacej etikete MUSÍ
byť text potvrdzujúci obojstranné spojenie (napr. I am happy to confirm
2-way QSO with:)
QSL lístok môže obsahovať aj údaje o vašom zariadení, anténach
a pod. Než si však dáte svoj QSL vytlačiť a nemáte s tým doteraz
žiadne skúsenosti, nechajte si celý návrh skontrolovať niektorému
rádioamatérovi z blízkeho okolia alebo pracovníkom QSL služby SZR.
Vami vypísamé QSL lístky sa môžu dostať k adresátovi dvoma spôsobmi.
QSL lístok môžete poslať priamo na adresu rádioamatéra, s ktorým ste mali
spojenie (adresy väčšiny aktívnych rádioamatérov sú na stránke www.qrz.com alebo ich môžete poslať cez QSL
službu SZR. Prvý spôsob je rýchlejší, druhý je lacnejší, a preto ho
využíva väčšina rádioamatérov. Pre tento účel je zriadená celosvetová sieť QSL
služieb členských organizácií IARU, ktoré si navzájom QSL lístky vymieňajú. Táto
služba je spravidla (aj u nás) členskou službou. Všetko o tom ako
funguje QSL služba SZR, ako sa triedia QSL lístky, poplatky za QSL službu
a ďalšie užitočné informácie nájdete na www.hamradio.sk.
LoTW (Logbook of The
World) je nový elektronický systém združujúci denníky
rôznych staníc a umožňujúci jednoduchšie a lacnejšie potvrdzovanie spojení
do rádioamatérskych diplomov vydávaných americkou rádioamatérskou organizáciou
ARRL (American Radio Relay League). Podmienkou však je, aby tam obaja účastníci
spojenia vložili údaje o ich spojení. Nie je teda potrebné zhromažďovať
klasické papierové QSL lístky. Ďalšou podmienkou je, že musíte zo stránky www.arrl.org/lotw do svojho PC nainštalovať
špeciálny program. Po splnení uvedených podmienok vydá ARRL certifikát na digitálny
podpis, ktorý zabraňuje falšovaniu údajov.
eQSL (www.eqsl.cc) je elektronická schránka
QSL, do ktorej môžu všetci rádioamatéri po zaregistrovaní sa vkladať údaje
o svojich spojeniach. Tieto údaje sa automaticky zapíšu na univerzálny
alebo za mierny poplatok vami navrhnutý QSL lístok, ktorý sa umiestni do
schránky stanice, ktorej je určený. Adresát si ho môže prekopírovať do svojho
PC a následne vytlačiť. Tieto QSL lístky nie sú chránené digitálnym
podpisom, a preto nie sú uznávané do väčšiny diplomov. Sú však uznávané do
diplomov vydávaných časopisom CQ. Spôsob registrácie a využívanie eQSL je
popísaný krok za krokom na www.eqsl.org/qslcard/Presentation.cfm.
SAE (SELF ADDRESS ENVELOPE) - obálka s napísanou vlastnou adresou.
SASE (SELF ADDRESS STAMPED ENVELOPE) - ofrankovaná obálka s napísanou
vlastnou adresou.
IRC (INTERNATIONAL REPLY COUPON) – viď nasledujúci odstavec
Väčšina staníc preferuje posielanie QSL cez QSL buro. Avšak stanice
v tých štátoch, kde nie je zriadená QSL služba, alebo nie sú členmi
národých organizácií, rôzne DX expedície a pod. požadujú zaslať QSL len
direkt (priamo na adresu). Táto forma zasielania QSL sa využíva aj
v prípade, keď chcete mať QSL lístok od protistanice rýchlo. Pri tejto
forme zasielania QSL treba dodržiavať určité zásady. V prvom rade si
musíte uvedomiť, že o QSL žiadate vy, a preto musíte znášať všetky náklady
s tým spojené. Spravidla ide o zaslanie spiatočnej obálky
s vašou adresou a zaplatenie poštovného z danej krajiny. Na to
máte dve možnosti. Poslať SASE alebo SAE + poštovné. Postup v prípade, že
použijete SASE: Na obálku napíšete
adresu toho, od koho chcete QSL dostať. Do ľavého horného rohu napíšete svoju
adresu (odosielateľ). Do tejto obálky vložíte svoj QSL s údajmi
o spojení a obálku s vlastnou adresou, do ktorej vám adresát
vloží svoj QSL. Táto obálka však musí byť ofrankovaná známkami
v požadovanej nominálnej hodnote z krajiny odosielateľa. Ak napríklad
chcete získať QSL z Českej republiky, musíte na obálku nalepiť známku
v hodnote 18 Kč, ak z USA tak známku v hodnote 98 centov (tieto
údaje sú len informatívne a boli platné na začiatku roku 2009). Ak nemáte
možnosť získať poštové známky danej krajiny, musíte si uhradiť spiatočné
poštovné inou formou (SAE). Postup je ten istý, len namiesto
ofrankovanej obálky s vašou adresou vložíte neofrankovanú obálku
a priložíte bankovku, ktorá pokryje poštovné náklady. Spravidla to býva 1
alebo 2 USD (alebo ich ekvivalent v euro). Vo väčšine štátov však 1 USD
nepokrýva poštovné (1. triedou alebo letecky), preto je potrebné si cenu
spiatočného poštovného overiť. Tieto informácie pri vzácnych staniciach
alebo DX expedíciách nájdete na stránke www.qrz.com.
Na uhradenie spiatočného poštovného môžete namiesto bankovky použiť
medzinárodné platidlo IRC. Jeden IRC postačuje na spiatočné poštovné leteckou
poštou z každej krajiny v najnižšej hmotnostnej kategórii (spravidla
min. 10 gramov). Slovenská pošta pozná IRC pod názvom“medzinárodná odpovedka“
a predáva ho za 2 eurá.
Rádioamatérska činnosť je veľmi rôznorodá. Niekomu stačí porozprávať sa
s priateľmi na 80m pásme, niekto nájde záľubu v pretekoch, cieľom
ďalších je získať rôzne ocenenia a diplomy. Rádioamatérskych diplomov,
ktoré vydávajú rôzne kluby, organizácie alebo jednotlivci, je veľké množstvo.
Základná podmienka pre vydanie diplomu je však pre všetky spoločná. Musíte
preukázať (spravidla QSL lístkami), že ste nadviazali spojenie so stanicami
platnými do toho ktorého diplomu.
Pod hlavičkou
Slovenského zväzu rádioamatérov sa vydávajú diplomy:
W-100-OM - za
nadviazanie spojení so 100 stanicami pracujúcimi z územia SR
SLOVENSKO – za
spojenia s určitým počtom okresov Slovenska
BRATISLAVA AWARD – za
spojenia s určitým počtom staníc z Bratislavy
SLOVENSKÉ HRADY A ZÁMKY - za spojenia s určitým počtom hradov a zámkov v SR
a ďalšie.
Podrobné podmienky týchto diplomov sú zverejnené na www.hamradio.sk v rubrike Diplomy.
Medzi jednoduchšie medzinárodné diplomy patrí diplom WAC (Worked All Continents). Vydáva ho medzinárodná
rádioamatérska organizácia IARU všetkým rádioamatérom, ktorí preukážu, že mali
spojenie so všetkými kontinentami. Diplom sa vydáva v rôznych
modifikáciách a jeho presné podmienky nájdete na www.iaru.org/wac.
Medzi najuznávanejšie diplomy
patria DXCC a IOTA.
Diplom DXCC (DX Century Club) vydáva ARRL
(rádioamatérska organizácia USA). Základný diplom sa vydáva za spojenia so 100
zemami DXCC, ktoré sú uvedené v zozname zemí DXCC. K 1.1.2009 bolo
v tomto zozname uvedených 338 zemí. Diplom sa vydáva v rôznych
modifikáciach a jeho presné podmienky sú na www.arrl.org/awards/dxcc.
Diplom IOTA (Islands On The Air) vydáva RSGB (rádioamatérska organizácia Veľkej
Británie). Základný diplom sa vydáva za nadviazanie spojeni so 100 ostrovmi,
ktoré sú uvedené spolu s podmienkami diplomu v tzv. IOTA Directory. Aj
tento diplom sa vydáva v rôznych modifikáciách, ktoré si môžete pozrieť na
www.rsgbiota.org.
Redakcia rádioamatérskeho časopisu CQ, ktorý vychádza v USA,
vydáva diplom WAZ (Worked All
Zones). Pre tento účel bol svet rozdelený na 40 zón. Slovensko je zaradené do
zóny 15. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodných
kontestoch organizovaných časopisom CQ (CQWW DX Contest). Odporúča sa, aby
tento údaj bol uvedený na vašom QSL lístku formou WAZ 15.
Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) rozdelila svet do 90 zón. Slovensko
je zaradené do zóny 28. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu
v medzinárodnom konteste IARU HF Championship. Odporúča sa, aby číslo ITU
zóny bolo uvedené na vašom QSL lístku.