3.12.2025
|
Noro OM6NM
Milí priatelia, v decembrovom vydaní STREDY v rádioklube budem len veľmi opatrne našľapovať, pretože našim hosťom bude náš kamarát, veľavážený akademik, vysokoškolský profesor, pán Ing. Miroslav Kasal, CSc., OK2AQ. Som veľmi potešený, že náš vzdelávací rok 2025 ukončíme práve Mirkom a jeho super odborným a erudovaným rozprávaním o signálových odrazoch od povrchu Mesiaca. Keď som si čítal najmä Mirkov profesijný životopis, tak som si ako človek rovnako z akademického prostredia (aj keď sa rozhodne necítim byť vedeckým pracovníkom) so zatajeným dychom išiel uvariť čaj a tešil som sa na ďalšie a ďalšie riadky. Tak priatelia, nech sa páči:
Kedy: Streda 10.12.2025 o 19,30 hod.
Lektor: prof. Ing. Miroslav Kasal, CSc., OK2AQ
Téma: Mikrovlnná technika EME s malou anténou
Mirkove prvé rádioamatérske zážitky „erpíra“, ako sám píše, sa odohrali niekedy v roku 1962. Mirek má šestnásť a počúva transatlantické testy Stewa Perryho, W1BB v nedeľu skoro ráno v pásme 160m. Jeho signály vysielané morzeovkou boli skôr tušené než počuté, ale pripadalo mu to úžasné. Anténu používal dlhý drôt 127m natiahnutý cez Toulovcovo námestie v Litomyšli a ako prijímač inkurantný E10L, ktorý upravil na stošedesiatku. Dostal vtedy jednu z prvých mládežníckych licencií OL5AAQ, a s výkonom 10 W skúšal aj volať. Raz sa dokonca zdalo, že mu Stew odpovedal, ale jeho signály sa stratili v úniku. V tých signálových únikoch každý z nás strávil hodiny nádejí a víťazstiev. Poznáte to.
Mirek OK2AQ
Po štúdiu na elektrotechnickej fakulte VUT Mirek nastúpil na študijný pobyt do Ústavu prístrojovej techniky ČSAV, kde nakoniec strávil 32 rokov a svoju kariéru ukončil na pozícii vedúceho oddelenia vysokofrekvenčnej spektroskopie, kde pracoval na spektroskopii nukleárnej magnetickej rezonancie (NMR). Ako Mirek sám píše:
„Je to nádherný odbor, v ktorom sa stretávajú snáď všetky oblasti elektrotechniky. Princíp spočíva v rezonancii atómových jadier s nenulovým spinom v magnetickom poli. Okrem rozlíšenia snímaných spektier, ktoré je dané predovšetkým homogenitou magnetického poľa, je základným parametrom citlivosť - teda schopnosť detegovať čo najslabšie signály. Vtedy používanú techniku vyváženého VF mostíka sme zdokonalili časovým oddelením ožarovania a detekcie („time sharing“), čím sa potlačilo prenikanie ožarovacieho signálu do prijímača a nedochádzalo k znižovaniu citlivosti.
V ďalšom období sme začali merať spektrá impulznými metódami s rýchlou Fourierovou transformáciou (FFT), pri ktorých okrem viac než rádového skrátenia času merania, došlo aj k využitiu priemerovania opakovanej odozvy spinového systému, a tým k podstatnému zvýšeniu citlivosti. Pri tom sme neustále optimalizovali snímací rezonátor a naň nadväzujúci nízkošumový zosilňovač. Uvažovali sme aj o chladení rezonátora aspoň na dusíkovú teplotu.
K zásadnému pokroku v citlivosti aj rozlíšení spektier došlo pri použití supravodivého magnetu (B = 4,7 T), ktorý vyvíjala paralelná skupina v našom oddelení. Som veľmi rád, že som mohol nahliadnuť aj do tejto nádhernej technickej kuchyne“.
V sedemdesiatych rokoch sa Mirkov záujem obrátil smerom k umelým družiciam Zeme a k vesmírnym sondám. V USA a Nemecku vznikla organizácia AMSAT a pokiaľ mu to vtedajšie pomery dovolili, zapojil sa do ich aktivít. Po zmene režimu v deväťdesiatych rokoch dostáva ponuku intenzívnej spolupráce s AMSAT v Nemecku, ktorý mal sídlo na univerzite v Marburgu.
Mirkovi zverili zodpovednú úlohu - vyvinúť dva palubné prijímače pre pásmo L (1269 MHz) pre veľkú družicu Phase IIID, (obr. 1), ktorá bola v roku 2000 vynesená z Francúzskej Guyany na vysokú eliptickú dráhu. Jeden z tých prijímačov bol súčasťou hlavného povelového spojenia, ktoré nebolo nikdy možné vypnúť. Vysoká citlivosť oboch prijímačov bola preto zásadná.
Obr. 1 - Družica AMSAT Phase IIID
Mirek Kasal sa zúčastnil integrácie družice v americkom Orlande, aj predštartovnej kampane v Kourou (Fr. Guayana). Ešte pred štartom družice vybudovali na ÚREL FEKT VUT v Brne, kam medzičasom Mirek prešiel, telemetrickú a povelovú stanicu. Podarilo im, vtedy niečo neslýchané a unikátne, umožniť diaľkové ovládanie stanice cez internet, a tým umožniť ovládanie družice operátorom z USA alebo Austrálie. Družica bola v apogeu vzdialená 60 tisíc km a ako Mirek hovorí, netreba zdôrazňovať, že sa pritom stále stretávali so slabými a veľmi slabými signálmi.
V prvom desaťročí nového storočia začal jeho tím spolupracovať s US Naval Academy. Spoločne navrhli transpondér pre úzkopásmovú dátovú komunikáciu typu „keyboard to keyboard“. A ich laboratóriá pre tento projekt vyvinuli prijímač. Transpondér bol následne počas jedného roku umiestnený na ISS, (obr. 2), kde mohli experimentovať. Hlavným cieľom bolo vyriešiť kompenzáciu Dopplerovho posuvu. Na tento projekt nadviazali ďalšie projekty - PSAT, BRICsat a PSAT-2 - s presahom až do dnešných dní.
V posledných pätnástich rokoch pána profesora Kasala zaujali experimenty s odrazmi signálov od Mesiaca. Vďaka skupine okolo nositeľa Nobelovej ceny J. H. Taylora, ktorá vyvinula a ďalej vyvíja softvér pre digitálnu komunikáciu veľmi slabými signálmi, je možné komunikovať odrazom od Mesiaca - EME - so signálmi o 10 a viac dB slabšími v porovnaní s analógovými módmi. To znamená, že je možné komunikovať a experimentovať s podstatne menšími anténami a výkonmi vysielačov, a tým je táto technika dostupnejšia väčšiemu počtu experimentátorov. Stále však platí, že na dosiahnutie úspechu musí zariadenie spĺňať špičkové parametre. A táto technika spolu s niektorými rádioastronomickými experimentmi Mirka OK2AQ fascinuje dodnes.
Obr. 2 - Úzkopásmový transpondér s príjmačom, ktorý Mirek spolu s tímom vyvinul ako súčasť testovacieho zariadenia SatLab US Naval Academy na ISS.
Vážení priatelia a kamaráti, dovoľte mi poďakovať sa vám za priazeň, ktorú prejavujete nášmu vzdelávaciemu cyklu STREDA V RÁDIOKLUBE a jeho prvému ročníku, ktorý sme spoločne absolvovali v slušných poslucháčskych počtoch s priemerom 145 účastníkov. Ale aj keby sme mali hrať len malej skupine priateľov v stredu pred spánkom, aj tak to má pre nás všetkých zmysel. Vytvárame totiž spoločnú pamäť a ukladáme do nej kus našej rádioamatérskej histórie na pozadí doby, v ktorej žijeme. A to považujem za dobrú správu. Som veľmi potešený a spolu so mnou aj celý redakčný tím za oba brehy Moravy. Ešte raz vám ďakujeme.
Chcem vám prezradiť, že v januári samozrejme pokračujeme a môžete sa tešiť na zvučné mená našich kamarátov a kamarátok a veľmi zaujímavé témy. Tak nech nám Ježiško nadelí to, čo sa má stať, a aby sme to uniesli, keď sa tak naozaj stane. Dávajte na seba pozor.
Každý člen ČRK a SZR dostane mailom link na prihlásenie do aplikácie Webex; link bude aktivovaný o 19,15 hod. Pripojenie na webinár nevyžaduje žiadnu osobitnú inštaláciu softwaru a osobitné konfigurácie, či parametre počítača. Je možné sa pripojiť aj prostredníctvom mobilného telefónu. Aplikácia pracuje vo webovom prostredí, aj keď kvalitnejšiu funkciu pripojenia dosiahnete stiahnutím aplikácie, čo odporúčame.
Nezabudnime! Posledná tohtoročná Streda v rádioklube pokračuje dňa 10.12.2025 o 19,30 hod. Spoločne s Mirkom Kasalom, OK2AQ sa na vás tešíme.